1. Stretávam sa s miestnymi. Ukážu vám miesta, ktoré ako cudzinci určite nepoznáte. Ak ste v zahraničí, treba sa stať súčasťou ich kultúry, veľa vás to naučí.
  2. Je super pocit stretnúť sa so svojimi rodákmi. Pokecať si a ponadávať v rodnej reči má svoje čaro.
  3. Niekedy chodím von sama. Len tak sa niekam prejdem, zablúdim do kaviarničky. Niekedy nastúpim do autobusu a odveziem sa hocikam. Ak počúvam pritom hudbu, som naozaj schopná zájsť až na kraj sveta. Vystúpim a hľadám ako sa dostať domov. Znie to síce podivne, ale má to obrovské výhody. Keď totiž idem s niekým, nikdy si nepamätám cestu. Spolieham sa na toho druhého a  keďže väčšinou rozprávame v cudzej reči, musím byť naplno pohrúžená do rozhovoru, aby som nič nezmeškala. A vtedy je cesta to posledné čo si všímam.
  4. Život vo veľkomeste – ten si naozaj užívam, lebo ja žijem v menšom meste. A rozdiel tu cítim veľký. Vo Varšave je vždy čo robiť. Ráno vstanem a ak chcem ísť do múzea, idem do múzea, ak chcem isť na výstavu, tak idem na výstavu. A pritom idem vždy na iné miesto. Som tu štyri mesiace a stále som nevidela všetko čo by som chcela a všetko čo sa tú dá vidieť. Určite je to aj tým, že som v cudzom meste a viem, že tu zostávam len určitý čas. Ale hlavne je to tým, že Varšava má naozaj čo ponúknuť.
  5. Učím sa poľštinu – počúvam rádio, čítam časopisy, nápisy na obchodoch, najnovšie počúvam aj audioknihy. Mám rada učenie sa nových jazykov, len keby to väčšinou nezostalo len pri začiatku. A mňa to baví, tento jazyk vie byť najmä pre Slováka veľmi zábavný.
  6. Rozmýšľam nad tým čo bude a čo ešte môžem urobiť, aby som ten čas tu správne využila a nič neľutovala. Stalo sa vám niekedy, že ste mali pocit akoby zastal čas? Taký pocit sebauvedomenia. Ja som tak raz stála v centre mesta a odrazu mi „docvaklo,“ že ja tu vlastne už raz nebudem, že sa to raz skončí. Prišlo mi z toho smutno, ale je to zároveň ten najlepší podnet, ako si začať užívať každý okamih.
  7. Učenie sa nových jazykov. Takých, aké by vám normálne nenapadlo sa učiť. Učenie je možno silné slovo, hovorím skôr o hovorení pozdravov, blahoželaní a slov na prípitok v desiatich rôznych jazykoch. Nepamätám si skoro nič, ale vždy to bola zábava 😀
  8. Párty, párty, párty – áno áno, aj to k tomu patrí. Veselica do rána a kopec nových ľudí. Občas otravných, ale predsa len hlavne takých, s ktorými sa zabavíte a nasmejete. No a pred tou párty je predpárty a po párty ešte afterpárty. Vykecávanie na byte o udalostiach z predošlej noci bude vždy moje obľúbené.
  9. Čudujte sa svetu, ja tu rada trávim čas na byte. To som aj ja sama prekvapená. Cítim tu domácu pohodu. Tú cítim ešte väčšmi aj doma na Slovensku, ale tu som „ s cudzími ľuďmi.“ O to mi je vzácnejšie, že mi je tu dobre. Občas so spolubývajúcou len tak sedím v kuchyni, každá si čosi ťuká na počítači, počúvame hudbu, občas niečo prehodíme medzi sebou a pre mňa je to naozaj taký oddychový večer, kedy mám pocit, že je všetko tak ako má byť.
  10. Ja napríklad celkom rada chodím aj do tej školy. Niektoré predmety ma bavia, teším sa na spolužiakov a mám rada ten pocit, keď vchádzam ho hlavnej budovy Varšavskej univerzity. Je krásna, pôsobí ako pravá univerzita.