Štúdium v USA- Život po pár mesiacoch

 

Host bro, bitches:

 

Pat

Pat bol Thajský výmenný študent, ktorý býval u dcéry mojej host rodinky. Zrejme ich omrzel a vysťahovali ho k nám. Takže, po pár týždňoch v USA som dostal hostbratčeka, juhúú. Nasťahovali ho do vedľajšej izby a o kúpeľňu sme zvádzali ukrutné boje. Cieľ väčšiny výmenných študentov je spoznať americkú kultúru, zvyky atď. Pat bol iný, výnimočný, jeho cieľ bol našetriť si na MacBook. Väčšinu času strávil vo svojej izbe a dostať ho medzi ľudí nebolo jednoduché. Typický príklad ako sa nesprávať na výmennom pobyte v USA.

Po prvých mesiacoch sa k nám pripojil ďalší výmenný študent, Raul z Brazílie. Anglicky nevedel, a tak komunikácia s ním bola pomerne namáhavá. Po škole po nás jazdila Tonya a mali sme blbý zvyk, každý deň po naplnení školskej dochádzky ísť do McDonaldu. Táto tradícia sa odrazila na mojej hmotnosti, ktorá sa úmerne zvyšovala s pribúdajúcimi dňami v Amerike. Amerika nie je len McDonald, nachádza sa tam neuveriteľné množstvo fast-foodov, o ktorých sme v našich končinách ani nepočuli. Všetko to je lacnejšie, ako keby si varíte doma. To bude hlavný dôvod obezity v USA. Príklad: Snažil som sa uvariť zdravú večeru (ryba, zelenina atď). Za nákup som zaplatil okolo 30 USD. Za rovnakú čiastku by som vo fast-foode hodoval niekoľko dní.

Život po pár mesiacoch:

Po prvýcHomecomingh troch mesiacoch si pomaly začnete zvykať na americké odlišnosti. V škole sa mi darilo, nosil som samé A-čka a dokonca som sa naučil fajčiť tak, aby ma nikto nevidel. S Raulom sme absolvovali Homecoming, ktorý je tradične spojený s významnou hrou amerického futbalu. Prebiehalo to podobne ako vo filmoch až na detail, že je to celkom nuda. Okrem dobrého jedla a pozorovania amerického štýlu tanca sme tam naozaj nemali čo robiť. Dá sa to prirovnať k nejakej školskej diskotéke, ktoré poznáme aj u nás.

 

Som rád, že som zažil aj tradičný halloween. Po okolí vznikli predajne špecializujúce sa na predaj masiek, dekorácií a rôznych strašidelných ozdôb. Spoločne s nimi sa otvorili atrakcie typu: strašidelný hrad, corn-maze atď. Jedno také bludisko sme sa rozhodli navštíviť spolu s ostatnými exchange študentmi. Vytiahnuť Patove päty z domu bol problém, ale zvládli sme to. Celá atrakcia sa nachádzala na kukuričnom poli, v ktorom bolo vybudované rozľahlé bludisko. Na šťastie sme sa nestratili a mohli prejsť k ďalšej časti programu. Tú tvorilo ďalšie bludisko, upgradované o hororové príšery. Na nás to malo skôr komický vplyv, ale mladší návštevníci sa určite nastrašili.

Môj čas v Amerike plynul svojim pomalým tempom, a ani som sa nenazdal a bol tu druhý semester, počas ktorého sa všetko závratne zmenilo.

Sťahovanie č. 2

Moja skvelá rodinka odišla na prelome semestrov na výlet do Grécka. Ja som zatiaľ išiel k bývalej rodine, ktorá bývala kúsok pri škole. Tonya a Joe boli najúžasnejší host rodičia, akých som si mohol priať, ale školu som mal od nich naozaj ďaleko. Ďalšia vec bol spoločenský život. Vo vzdialenosti 20 km od školy som nikoho nepoznal, lebo tam ani nikto v mojom veku nebýval. Na druhej strane, moja dočasná rodina bývala od školy necelý kilometer a hneď na našej ulici bývalo pár ľudí zo školy. So susedom sme si v garáži otvorili plechovky nechutného amerického piva a spokojne popíjali. Po týždni sa mi Tonya neozvala a ja som usúdil, že sa vybaľujú. Keď mi konečne zavolala, spýtala sa ma ako sa tam mám a dozvedel som sa, že nová rodina si ma chce nechať do konca pobytu. Proti tomu som nič nenamietal, lebo som sa nemal načo sťažovať.

Raul sa medzičasom rozhodol vrátiť späť do Brazílie. Nahradili ho dve nové dievčatá: Lauren z Austrálie a Chantall z Kórey. V škole sa okrem výmenných študentov vymenili aj predmety. Okrem americkej literatúry sa mi stále darilo držať si slušný priemer.Na telesnej som spoznal môjho nového bff. Volal sa Jesus a pôvodom bol z Mexika. Vozil sa na aute Dodge, ktoré som zahliadol aj v NeedforSpeed. Vždy sa po škole zastavil pre mňa doma a išli sme cvičiť, alebo sa len tak voziť.

Paarty time:

Party_logo

V novej rodinke sa môj spoločenský kredit zdvihol na maximum. Všetci si pýtali moje číslo, každý ma pri obede volal k svojmu stolu a po škole chodili na našu ulicu. Stále mi chodili SMS, kde a kedy sa koná nejaká party. Tonya mi chýbala, ale bývať kúsok od školy malo veľa výhod.

V jeden piatkový večer nastal Paarty time. Nasadol som do super karavanu pre asi 6 ľudí. Mali sme tam TV, bar – proste paráda. Za volantom bol Jesus a ďalšie sedačky okupovali chalani zo školy. Čakala nás necelá hodinka jazdy k domu, kde sa mala párty odohrávať. Celá naša jazda vyzerala ako vystrihnutá scéna z American pie.

Po príchode sme zaplatili „entrance fee“ a vrhli sa do víru americkej párty. Pri bare sa nalievala vodka za 1 USD, a tak som hneď chalanom po jednej zobral. Ani jeden z nich ju celú nevedel vypiť a najšokujúcejšie bolo, že boli trošku chytení. Ja som dopíjal minimálne piate kolo a na rozdiel od nich mi nič nebolo. Všimol som si pomerne zaujímavý fakt: na celej párty som bol pravdepodobne jediný biely. Správne, boli sme na černošskej párty. Dlho sme sa tam nezdržali, nastúpili späť do dodávky a uháňali na benzínku. Jesus pre zmenu šoféroval jemne opitý, Američania si naozaj z toho nerobia ťažkú hlavu. Podľa mňa za to môže samotná vláda. Kvôli nezmyselne prísnym zákonom ohľadom alkoholu, nie sú mladí vôbec zvyknutí piť a potom nevedia, čo od dobroty.

Našťastie sme prišli na benzínku bez ujmy na zdraví a majetku. V USA na čerpacej stanici tvrdý alkohol nekúpite, a tak sme si zobrali nejaké pivá s vodkou a redbully. Podľa chalanov to bolo extra silné, ale Slovákom by to bolo slabé aj na brzdu. Po tomto občerstvení bol Joker už dosť mimo.

Zastavili sme pred nejakých klubom, kde sme sa zhovárali a o chvíľu nasadli späť do dodávky. V našej štvrti bol obchod s liehovinami, ktorý bol nanešťastie už zatvorený. V našich blbých hlavách vznikol úžasný nápad: Ísť si kúpiť víno do Walmartu.

To vám bola show. Joker nevedel poriadne chodiť a naložili sme ho na invalidný vozík. Doteraz mám v starom mobile video z tejto pamätnej chvíle. Našťastie, v noci tam veľa ľudí nebolo a nemal nás kto vyhodiť. Víno sme nekúpili, lebo od 2AM bolo zakázané predávať alkohol. Ach jaj, tie blbé americké zákony….

Páči sa mi