Štúdium v USA- Budem homeless??

Štúdium USA

 

Prinášam vám ďalšiu časť zo seriálu „Ako som sa stal výmenným študentom v USA“. Tentokrát sa zameriam na samotný pobyt v Amerike, ktorý má mnoho pozitív, ale aj negatív.

Spolu s ďalšími študentmi sme sa nachádzali v NYC, kde sme mali stráviť nasledujúce tri dni. Výhoda CIEE je, že pred odletom do rodín organizuje toto „školenie“. Ubytovaní sme boli v peknom hoteli pri Newarku. Okrem nás tam bola aj početná skupina Aziatov, ktorý nás, hlučných Európanov, slušne zabávali.

NYC lod

Dostali sme prednášky typu: „Správajte sa slušne, a ak budú na vás zlý, zavolajte nám!“ Medzi týmto poučným „blábolením“ sme dostali papiere, na ktorých bolo uvedené kto, kam a kedy odlieta. Samozrejme, každý vedel kam ide, a tak sa nedozvedel nič nové. Každý okrem mňa!! Podľa mojich informácií som mal letieť do Severnej Karolíny, tak prečo som dostal letenku do Ohia, a k tomu informácie o úplne inej rodine? Zašiel sa „bossom“ a spýtal sa: “What the hell!!?“ Milí ľudia z CIEE povedali, že prišlo k zmene a letím do iného štátu, a do inej rodiny. Tu sa začal môj status študenta „plán B“. Večer sme oslávili náš príchod šampanským na našej izbe, a nad ránom sme sa konečne rozhodli ísť spať.

Čo znamená byť „plán B“ ?

 

Tento pojem som vymyslel na označenie „nešťastníkov“ ako ja. Treba si uvedomiť základný fakt: Student agency je len sprostredkovateľ, ktorý ma za úlohu sprostredkovať vám zmluvu s CIEE. To znamená, že keď odletíte na výmenný pobyt do USA, nemajú za vás žiadnu právnu zodpovednosť, tú má výhradne CIEE. Pokiaľ máte vážne výhrady k pobytu, Student agency s tým nič nespraví, a sťažovať sa u CIEE je vo veľa prípadoch zbytočné. Radšej ako by váš problém reálne riešili, vás pošlú domov, kde proti nim už nič nezmôžete.

Rodiny, u ktorých budete bývať nedostávajú za vás z ceny, ktorú ste za pobyt zaplatili nič. Všetko si rozdelia agentúry, a tak je logické, že nechcú prísť o žiadny zisk. Uvediem jednoduchý príklad: Na výmenný pobyt v USA sa prihlási 10 ľudí, ale rodinu majú len pre 6 ľudí. A čo teraz?? Tí štyria nešťastníci, ktorých si nikto neadoptoval predstavujú v očiach agentúr doláre, o ktoré by nerady prišli. Dostanú status „plán B“ a rodina sa im hľadá za pochodu. Tým pádom nemusia vracať peniaze, a aj študent je spokojný, lebo má rodinu aspoň na papieri.

NYC skyline

Ráno som sa zobudil do prvého dňa v novom svete. Po raňajkách sme mali na pláne celodennú prehliadku New Yorku. V ten deň sme stihli navštíviť všetky hlavné atrakcie mesta. Boli sme na Empire State Building, odkiaľ bol výhľad na celé „Big Apple.“ Ďalšia zastávka bola okružná plavba okolo sochy slobody. Boli sme rozdelenýí vo viacerých autobusoch a dovolím si tvrdiť, že v tom našom to žilo najviac. Počas cesty do prístavu sme sa smiali takmer na všetkom a vládla tam úplne uvoľnená atmosféra.

Pred nalodením sme dostali rozchod a všetci sem zamierili do neďalekého obchodného domu. V skupine sme mali dosť fajčiarov, ktorí nemali osemnásť. „Kúpiš mi cigarety?“, túto otázku som tam počul mnohokrát. Do trafiky som chodil ako na bežiacom pase a ujo predavač už na mňa čudne pozeral. Po „nákupoch“ bol čas na nalodenie. Plavili sme sa okolo Statue of Liberty a pokračovali po rieke Hudson popod Brooklynský most a späť do prístavu.

Po skvelej plavbe sme sa pobrali na poslednú zastávku nášho výletu. Autobus nás vysadil na známom Times Square, kde sa to turistami len tak hemžilo. Spojili sme sily s našimi Aziatmi a spravili obrovskú skupinovú fotku. Mali sme rezerváciu v Planet Hollywood priamo na Times Square, kde sme si dali typickú americkú večeru (hamburger a hranolky). Na stenách bolo mnoho sadrových odliatkov hollywoodskych hviezd, ktoré sa nevyhli bleskom našich fotoaparátov.

NYC

Po tom najúžasnejšom dni strávenom v tom najúžasnejšom meste sme prišli vyčerpaní na hotel a zorganizovali ďalšiu menšiu párty na izbe. Zábava bola v plnom prúde, a v tom ma prišiel zavolať niekto z CIEE. Nemal som informácie, že by som spravil nejaký závažný priestupok, a tak som cestou dole rozmýšľal, čo asi chcú. Nakoniec to boli práve ľudia z agentúry, ktorí to pohnojili. „Je nám to ľúto, ale prišlo k zmene a letíš do Georgie,“ oznámili mi. S vyvaleným pohľadom som odpovedal:“ Nie, mám letieť do Severnej Karolíny!!“ Takto sme sa chvíľu naťahovali pokiaľ som nepochopil, že to myslia vážne a zase mi zmenili rodinu a štát.

Po tejto informácií som sa vrátil na izbu, kde pokračovala malá party. Na všetkých skoro ráno čakal odlet do rodín, a tak sme krátko po pol noci zaľahli do postelí. Ja som letel priamo z Newarku, vďaka čomu som si mohol trošku dlhšie pospať. V ďalšom článku sa dozviete ako prebiehalo zvýtanie s rodinou, ako to vyzeralo v novej škole a ako som sa neustále sťahoval…