Deň.3

Na rozdiel od pracujúcich ľudí sme si my dvaja, vidinou dobrodružstva poháňané slobodné bytosti, s ranným vstávaním ťažkú hlavu nerobili. Keď nastal vhodný čas, otvorili sme naše ulepené oči, dali si sladký bozk na dobré ráno a vybrali sa nájsť zdroj energie do chladničky. Po výdatných raňajkách sme sa mali v úmysle celodenný prieskum mesta, ktorý neskončil práve najlepšie.

Amsterdam

V Amsterdame je veľmi drahé parkovanie, vďaka čomu je v centre veľmi riedka premávka. Ľudia tu na rozdiel od našich spoluobčanov investujú okrem auta do bicykla, čim pomôžu sebe, a aj našej exhalátmi prefajčenej planéte. Tomuto zdravému trendu pomáha aj široká sieť MHD. Rozhodli sme sa prispieť a investovali 21 EUR do 4 dnovej kartičky na električku, bus a nadzemku.

Električkou sme sa odviezli na železničnú stanicu, ktorá je v centre a slúžila ako náš orientačný bod. Ďalej sme sa nechali unášať intuíciou a vydali sa do neznáma. Ako prvé ma zaujalo veľké množstvo „smart shopov“, kde predávali najrôznejšie „potreby“ na fajčenie toho čo netreba menovať. Hmm, ale veď počkajte, sme v Amsterdame, tu netreba pre trávu vymýšľať rôzne hlúpe prezývky, nikto si vás nebude pri kúpe fajky premeriavať pohľadom vraviacim: „ Načo mu tá fajka asi je ? “ Okrem neuveriteľného výberu potrieb pre húličov v týchto úzko špecializovaných obchodoch predávali aj rôzne „designer´s drogs“, ktoré tam sú spolu s „magic mashroom´s“ legálne (aspoň v čase našej návštevy to tak bolo)

 Popri chodze  úzkymi, kanálmi prepletenými, uličkami som si všimol backpackermi obľúbený a často vybookovaný hostel „ Flying pig“ , ktorý mi odporúčalo veľa cestovateľov počas môjho pobytu v Londýne. 

Amsterdam

Nastal čas obeda, čo v Amsterdame neznamená zájsť na BigMac, ale do jedného z mnohých coffee shop-ov. Na Slovensku nespaľujem THC takmer vôbec, ale úprimne kto príde do tohto mesta a nezájde do coffee shopu ? Vybrali sme si jeden v „zašitej uličke“ a ihneď pri vstupe ma ovalila typická jamajská aróma a uvoľnená atmosféra v znamení reggae. Slečna za pultom si vypýtala naše ID, a keď si potvrdila našu starobu mohli sme si vybrať z „jedálneho lístka“. V „kaviarni“ totiž dostanete niečo ako jedálny lístok, ktorý zvyčajne obsahuje ponuku marihuany, hašišu, „space cake“ a jointy. Cenám sa budem venovať v osobitnom článku. Po dlhom rozmýšľaní sa Veronika rozhodla pre koláčik, a ja som si zatiaľ nekúpil nič. Z coffee shopu sme si išli sadnúť pri neďaleký kanál, kde si Veronika dala koláčik, ktorý ju mal odviezť mimo našu realitu. Pamätáte si na začiatok článku kde som spomínal, že prieskum mesta nedopadol najlepšie ? 

 V okamihu, keď Veronika dojedla koláčik, bol náš osud v ten deň zrátaný :). Prišiel čas na mňa a rozhodol som sa ísť do coffee shopu, ktorý som zahliadol pri železničnej stanici. V hlavnom centre sme sa už celkom slušne orientovali, a tak nebol problém sa tam dostať. Kúpil som si zabalený joint, ktorého hrúbku by mohol závidieť hocijaký porno herec :). Výhoda tohto podniku bola, že sa dalo sedieť na terase vonku a pri fajčení sledovať okoloidúcich. Viete si predstaviť, že vo vašom meste v kaviarni vytiahnete joint a začnete ho fajčiť ? Tu na tom nebolo nič neobvyklé a patrične som si to vychutnával. Trvalo mi asi 15 minút, kým som to monštrum vyfajčil a efekt nedal na seba dlho čakať. S čudným úsmevom a zjavne upraveným vnímaním sveta sme sa vybrali preskúmať ďalšie neznáme amsterdamské uličky. Našli sme veľkú predajňu syrov, v ktorej robili ochutnávky, a tak sme sa zadarmo natlačili skvelými holandskými syrmi. Od chvíle, keď si Veronika dala „space cake“ prešli 2 hodiny, za ktoré ma začať pôsobiť, a tak aj bolo. Čakali sme na nejaký autobus, keď z ničoho nič začala plakať. Na mňa stále pôsobil ten joint a aj keď som sa snažil ovládať, musel som sa smiať. Veronika si pod vplyvom bad-tripu myslela, že sa smejem na nej a začala ma biť :). Z pohľadu ľudí naokolo to musela byť naozaj vtipná scénka, zrejme si vraveli „Tss, turisti“. Najlepšia možnosť bolo nasypať do nej cukor a liať vodu. To som samozrejme spravil a keď bad-trip neprechádzal, išli sme naspäť na byt. Tam som do nej znova lial vodu, uložil ju do postele a na chvíľu si s ňou ľahol.

 

Okolo 5PM sa zobudila už relatívne v pohode, ale stále dosť malátna a povedala, aby som išiel večer von bez nej. Kam asi len sám chlap môže ísť vo večerných hodinách ? Áno správne, smeroval som na hriešny Red light district. Netušil som ako sa tam dostanem, ale mal som šťastie a o chvíľu som bol na mieste. Táto hriešna ulička nesklamala a bola presne taká akú som si ju predstavoval. Vo svojich prenajatých izbách sa odohrávali veci, ktoré snáď nemusím nikomu opisovať :). Za tenkou vrstvou skla sa tam pod úmyslom odchytiť si nejakého sexuchtivého turistu predvádzali naozaj krásne ženy. Okrem toho „červená ulička“ ponúka množstvo špecifických divadiel, v ktorých okrem shakespearovskej hry uvidíte živú sex show, striptíz a iné chlapmi vyhľadávané predstavenia. Medzi najkurióznejšiu atrakciu patria malé kabínky, v ktorých sa po vhodení peňazí môžete pozerať na ľubovoľný porno film. Pre prípad, že by sa vám film zapáčil máte na stene k dispozícií kapesníky :). A ak je vaša partnerka dostatočne liberálna, môžete tu zažiť skvelé spoločné chvíle. Tá moja zrejme nevládne ležala na byte, a tak som sa radšej vybral za ňou 🙂

Amstedam

 Deň.4

 Ráno sa moja Alica prebudila z krajiny zázrakov a jej prvé slová boli: „Nikdy viac“. Spala takmer 15 hodín vkuse a ešte stále bola malátna. To znamená, že ak nie ste zvyknutý „space cookie“ si radšej nekupujte. Z obývačky sme počuli nové hlasy podľa čoho sme usúdili, že prišli ďalší  cestovatelia. Počas zoznámenia sme zistili, že ide o český párik na výlete. Vyzerali, že nemajú záujem o bližšie zoznámenie, a tak sme ich ďalej neotravovali. Dali sme si neskoré raňajky a išli do centra.  Ako vždy sme nemali konkrétny plán a len sme sa potulovali mestom. Verča išla pozerať nejaké suveníry a ja som sa išiel pozrieť do kasína, kde ma zaujala veľká elektronická ruleta :). Investoval som dve eurá a po pol hodine bojovania som vytiahol štyri eurá. Nebol som oveľa bohatší, ale aspoň som sa zahral. Z kasína sme sa vybrali o kúsok ďalej na námestie Dam, ktoré je asi najznámejšie v Amterdame.V minulosti bolo námestie hlavným kultúrnym centrom celého Holandska. Dnes sa tu nachádza množstvo fast-foodov, obchodných centier a slúži ako útočisko pouličných umelcov. Nachádza sa tam aj kráľovský palác, ktorý v 20. storočí vstúpil do povedomia ľudí vďaka hnutiu hippies. Po tejto prehliadke sme začali byť hladní a vybrali sme sa späť na byt.

376573_3308713931383_1408590218_n

Po poobednom oddychu sme mali na pláne večernú prehliadku mesta. Ako prvé miesto sme navštívili coffee shop, kde si radšej Veronika už nič nekúpila. Ďalej sme sa vybrali na spoločnú prehliadku Red light districtu. Bol som zvedavý ako sa tam bude páčiť Veronike :). Našli sme bočnú uličku, ktorú som v predchádzajúci deň prehliadol a od tej hlavnej sa naozaj líšila. Okrem žien tam totiž vo výklade tancovali transvestiti :). Veronika sa ma snažila presvedčiť, aby som išiel dnu, ale samozrejme som odmietol :). Sadli sme si na breh kanálu, ktorý červenú uličku rozdeľuje na dve časti. Ja som si zapálil joint a spoločne sme pozorovali ľudí na druhej strane kanálu. Mali sme možnosť zahliadnuť zopár chlapov ako sa nenápadne vkrádajú do „izbičiek lásky“. Veronika na koniec skonštatovala, že je to veľmi zaujímavé miesto :).

Deň.5

 V tento deň nás čakalo sťahovanie k novému hostiteľovi, u ktorého budeme bývať ďalšie dva dni. Boli sme dohodnutí, že prídeme doobeda, a tak sme sa hneď po raňajkách vydali na cestu. Správny barák sme našli bez problémov a náš nový hostiteľ nás už očakával. Volal sa Arne, mal okolo 40 a pracoval v televízií. Na svoj vek vyzeral naozaj veľmi dobre, čo Veronika hneď ocenila. :Po úvodnom privítaní musel ísť do práce, a tak sme ostali sami.

Po dobrom obede sme sa opäť vybrali na prieskum mesta. Tentoraz sme zamierali na jednu z najznámejších atrakcií mesta. Nápis I amsterdam sa stal hlavným symbolom mesta a taktiež hlavný zdroj príjmov predavačov suvenírov. Veronika si tento marketingový pútač mesta fotila z každého možného uhlu, začo si vyslúžila moje hundranie. Keď bolo pofotené, mohli sme sa vybrať ďalej. Zase som zavítal do kasína na ruletu a vydržal tam asi hodinu. Tentoraz som nevyhral nič a za Verčinho hundrania sme sa vybrali nakúpiť nejaké suveníry. Bol čas na večeru, a tak sme sa zastavili v coffee shope a išli sme späť k Arniemu.

 Amsterdam

Deň.6

Ráno sme sa zobudili do nášho posledného dňa v Amsterdame. Doobedie sme strávili browsovaním po nete a hľadaním vhodného miesta na zajtrajšie stopovanie. Poobede sme sa išli naposledy prejsť na naše obľúbené miesta, medzi ktoré určite patrilo kasíno, coffee shop, predajňa syrov, I amsterdam a Arnieho skvelá vírivá vaňa :). Večer sme sa rozlúčili, poďakovali, nastavili budík a skočili do postele.

Páči sa mi