Brusel1

 

Po rannom „rýchlo-balení “sme sa vybrali stopom do Belgicka. Mali sme šťastie a takmer okamžite sme stopli osobák idúci priamo do Bruselu. Šofér bol veľmi ochotný človek a vysadil nás pri zastávka metra, odkiaľ sme sa mohli ľahko dostať až do centra. Couchsurfing sme mali dohodnutý u mladej Slovenky Lucii, ktorá tam bola na stáži pre NATO. Stavali tam nejakú veľkú v

ojenskú základňu a ona ju ako architektka pomáhala navrhovať.

S Luciou sme sa stretli na jednom z Bruselských námestí, kde na nás čakala spolu s jej belgickými priateľmi. Autobusom sme sa presunuli ku nej domov. V byte ich bývalo asi 5, ale všetci boli niekde odcestovaní, a tak mala byt len pre seba. Veronike sa veľmi páčil interiér a zaujímavé obrázky, ktorými si oblepili steny. Bolo vidieť, že Lucia je architektka.

Večer sme si spravili krátku prehliadku blízkeho okolia a potom sa vrhli na varenie večere. Popri jedení nám Lucia dala nejaké mapky mesta, na ktorých nám vyznačila najzaujímavejšie miesta.

Deň.12

brusel

Lucia vstávala ráno do práce, ale my lenivci sme si našťastie mohli pospať.  V tento krásny deň sme mali na pláne obhliadku mesta. Veronika mala už pripravenú jej „bibliu“ Lonely Planet, ktorú z rúk napriek môjmu častému hundraniu nepustila. Čo už, lepšie ako keby nosí pri sebe nejaký „Bieber magazine“. Od Lucii sme to mali k centru kúsok, vďaka čomu sme nemuseli blúdiť v chaotických mapách MHD. Cestou ku katedrále Sv. Michaela sme ochutnali tradičnú belgickú waflu. Píšem tradičnú, lebo wafle sa v Bruseli rozdeľujú na:

1.       Tradičná

2.       Turistická

3.       Super-turistická

Záleží len na vás, ktorú ochutnáte :). Ako prvú sme navštívili spomínanú katedrálu Sv. Michaela. Dnu sme sa nedostali, ale aj zvonku pôsobila majestátne. Bol pri nej zaujímavý presklený výťah, ktorým sme sa vyviezli na vyvýšené uličky. Bol odtiaľ pekný výhľad na celé mesto, čo nám pomohlo sa zorientovať a pohnúť ďa

lej.

Zrejme po prvý krát som vzal do rúk Verčinho kamaráta Lonely Planet a zaumienil si návštevu nejakého starého trhoviska . Očakával som tam pekné suveníry a niečo dobré pod zub. Okrem toho tam predávali starožitné sošky, porcelán a veci, ktoré podľa môjho názoru naozaj nikdy nikto nekúpi. V blízkosti tohto nefalšovaného blšieho trhu (niektoré veci mohli byť skutočne zablšené) sa nachádzal kostol. Samozrejme, Veronika na nič nečakala a ani som sa nenazdal už bola dnu. Nebol to prvý bruselský svätostánok, do ktorého sa vrhla. Už som mal podozrenie, že tam chodí na omšové vínko. Ja som ju počkal pred bránami chrámu a tajne dúfal, že trošku vínka donesie aj mne :).

V čase našej návštevy bol na námestí Grand-Palace rozprestretý známy kvetinový koberec. Námestie bolo „nečakane“ preplnené turistami, ale my sme si vybojovali miesto hneď na okraji koberca. Samozrejme, museli sme počkať kým docvakajú fotoaparáty ázijských kolegov. Táto niekoľko desiatok metrov dlhá pokrývka je tvorená všetkými možnými  farbami kvetín. Naozaj to stojí zato vidieť. Vlastne to nestojí nič, platí sa iba za vstup na vyššie položené terasy okolitých budov. Ten kto ostane na námestí

 má síce horší výhľad, ale je to zadarmo.

Vedeli ste, že hranolky pochádzajú z Belgicka? Priznám sa, že pred návštevou Belgicka som to nevedel ani ja. Po Bruseli je rozmiestnených niekoľko „hranolkární“, ktoré majú nejaký druh licencie. Táto licencia by mala garantovať, že hranolky sa pripravujú tradičnou belgickou metódou. Tá je od tej fast-foodovej rozdielna. Hranolky tam smažia na dvakrát, najprv na rozpálenom oleji  a potom pri miernejšej teplote. Vďaka tomu sú  pekne chrumkavé.

Kúsok pri námestí Grand-Palace sme jeden taký stánok našli. Okrem kečupu a tatárskej boli na výber desiatky rôznych dressingov. Za cca 3 eurá sme dostali veľký papierový kornút plný zlatistých obdĺžnikov. Nebol to zrejme najzdravší obed, ale určite chutný. 

Brusel4

 

Medzi najviac vyhľadávané atrakcie mesta patrí takzvaný cikajúci chlapec. Je to malá kovová soška chlapca, ktorý ciká vodu. Chudáčik chlapec bol obklopený turistami, medzi ktorých sme sa pridali aj my a spravili pár fotiek. Nejako mi ušiel zmysel tejto „atrakcie“. Zrejme za soškou stojí nejaký zaujímavý príbeh, ktorý nepoznám. Proste ide o maličkú sošku , ktoré sú určite aj u nás. Keď mi Veronika oznámila, že chce vidieť aj cikajúce dievčatko a ďalšie „zaujímavé sošky“ začal som namietať. Naozaj som nemal chuť prebíjať sa davom aby som uvidel ďalšie močiace dieťa, ktoré je ledva vidieť.

Brusel2

 

Deň.13

Brusel je hlavné mesto super-štátu s názvom Európska únia. Osobne, nie som jej zástancom, ale tento blog je o cestovaní, a tak si svoje radikálne a kontroverzné politické názory nechám pre seba :). Snáď len dodám, že EU nie je nič iné ako fašistický pokus o vytvorenie štvrtej ríše. A každý kto si myslí opak by sa mal zobudiť a prestať veriť „informáciám“ z televízie.

Nachádza sa tam známa budova euro parlamentu, v

ktorej nami zvolené figúrky stláčajú gombíky a okrádajú nás v prospech banko
vých kartelov. Z parlamentu dokonca spravili turistickú atrakciu, jedno z mála zmysluplných využití našich daní. Rozhodli sme to využiť  a parlament navštíviť

Brusel8

 

Na úvod dostanete prehrávač, ktorý zároveň slúži aj ako skener. Pri každom pulte týmto skenerom prejdete po určitom bode a v slúchadlách sa vám prehrá vysvetlenie ku danému obrázku, vitríne atď. Na výber máte jazyk z každej členskej krajiny EU. Musím povedať, že to vymysleli veľmi zaujímavo a interaktívne. Je tam opísaný vznik EU, dôležité dejiny Európy a samostatných krajín  atď. Ak by ste sa chceli zastaviť na každom stanovisku, pripravte si niekoľko hodín. My sme takí nadšenci neboli a celé sme to zvládli asi za 90 minút. Ak budete v Bruseli tak sa tam zastavte, je to zdarma a určite sa nebudete nudiť.

Brusel7 

Z parlamentu sme sa išli trošku flákať po centre a oddýchnuť si do miestneho parku. Večer sme mali ísť s Luciou trošku popiť na festival. V čase našej návštevy bol v centra mesta veľký hudobný festival.

Ako som spomínal, festival sa odohrával v centre Bruselu. Lístky naň boli pomerne drahé, ale kvôli zvláštnej  polohe sa stačilo posadiť kúsok za plot a počuli ste všetko, čo sa tam odohrávalo. Podobne ako my to spravili aj stovky iných ľudí. Vďaka tomu vznikol akýsi mini-festival zdarma. Vo vaku som až z Česka dotiahol fľašu vodky a nastal čas sa do nej pustiť. Veronika toho veľa nevypila, ale ja a Lucia sme zostali verní Slovenskej tradícií – až do dna :).

Brusel5

Bol som dosť prekvapený liberálnosťou miestnej polície. Ľudia ležali po zemi, vo vzduchu bolo THC, že nič netušiaci občan by sa zazelenal. Policajti sa tomuto divadielku len prizerali a bolo vidieť, že by sa ku nám radi pridali. V našom policajnom štáte by sa určite do nás pustili obuškami za porušovanie toho a toho a dokonca aj toho…Táto akcia bola príkladom, že podobné veci sa dajú zvládnuť aj bez ich „primeraného“ zásahu.

Lucia na ďalší deň vstávala do práce, a tak sme sa úderom polnoci vybrali naspäť ku nej.

Deň.14

Brusel9 Brusel10
V tento deň sa končila naša stopárska púť po Beneluxe. Cestu hodnotím nad mieru pozitívne a dúfam, že som aj vás na niečo podobné motivoval :). Stop do Prahy nám trval dva dni a prebiehal vcelku dobre. Okrem kamiónov sme stopli aj kapitána oceánskej lode, amerického vojaka, nemeckého chuligána a podobných zaujímavých ľudí.