Ak sa chystáš do Indie určite budeš toho chcieť vidieť a zažiť čo najviac a nemáš v pláne zabíjať dlhé hodiny až dni v dopravných prostriedkoch. Počas svojej prvej cesty do Indie pred piatimi rokmi som sa presúval len vlakmi, pričom niektoré cesty trvali vyše tridsať hodín. Bral som to ako súčasť naberania skúseností, keďže vlaky k Indii jednoducho patria a každí návštevník by mal absolvovať aspoň jednu dlhú cestu v tradičnej „sleeper class“.

Vlaky som mal v pláne využiť aj pri druhom tripe do Indie, avšak svoj plán som prehodnotil a spravil som dobre. Pravidlo „aspoň jednej cesty“ som s prehľadom prekonal ešte ako dvadsať ročný krpec a počas druhého tripu by cesta vlakom bola strata času. Nehovoriac o byrokraticky náročnom systéme rezervácií lístkov, kde na stanici pobudneš minimálne rovnaký čas ako formalitami pred odletom.

 

Aj keď cesta vlakom je akčnejšia a stále lacnejšia ver mi, že v Indii budeš mať akcie každý deň dostatok a v lietadle si dáš na chvíľu pohov. A keďže priemerná rýchlosť cestovania po zemi je len niečo medzi 30-50 km/h častokrát v „zážitkových“ podmienkach aj napriek cenovému rozdielu sa letieť jednoducho oplatí. Cesta po zemi by na trase Mumbai-Chennai trvala rovný deň a v dobrodružnej SL class stála pod 10 eur. Lietadlo by ťa na miesto dopravilo za dve hodky a zaplatil by si 30 euríčok, čo je menej ako keby si sa rozhodol pre vyššiu pohodlnú, čistú a klimatizovanú triedu vo vlaku kde aj hajzláčik dostaneš. Indické aerolinky ponúkajú na vnútroštátnych linkách mega lepší pomer ceny a kvality ako u nás. Pomer ceny a kvality je v Indii veľmi dôležitý ukazovateľ, keďže lacné je všetko avšak kvalita sa hľadá ťažšie.. Za spomínaných 30EUR nepoletíš žiadnym indickým RyanAirom, ale rovno národným dopravcom AirIndia aj s batožinou a dostaneš aj chutný indický špek. Takmer každá spoločnosť ponúka možnosť podpalubnej batožiny do 15kg zdarma a rovnako zabudni aj na nutnosť on-line check-inu, platby za miesta a vlastne všetko načo sme zvyknutý od európskych nízkonákladoviek. Zo skúsenosti vrelo odporúčam JetAirways a IndoGo, ktoré operujú väčšinu vnútroštátnych liniek.

Naopak neodporúčam SpiceJet, ktorý sa javí ako náš RyanAir, takže za batožinu a všetko musíš cvakať. Pritom ich letenky vôbec nie sú lacnejšie, skôr naopak. Vedľajšie letiská v Indii nenájdeš, takže vždy poletíš rovno na hlavné a tie stoja zato. V Indii je lietanie považované stále za niečo extra, a tak aj vyzerajú ich letiská. Prvým rozdielom je, že každý vstup do budovy strážia vojaci, ktorí nepustia dnu nikoho bez pasu a letenky (stačí aj v mobile). Rovnako sa po vstupe už nedostaneš von, čo je dosť otravné a nie sme nato zvyknutí, ale má to aj svetlú stránku. Terminál som považoval za chvíľkoví únik z indickej reality. Nikde tam nehoria kopy odpadu, nikto ma neotravoval, dokonca aj vzduch sa dá dýchať a ver mi, že ak by tam pustili každého vyzeralo by to tam ináč. Európske letiská sú zvyčajne moderné nudné budovy, ktoré sú vybavené len tým najnutnejším a to nehovorím o low-cost letiskách. Indovia na svoje letiská nešetrili, aj keď si viem predstaviť dôležitejšie miesta kam by mohli investovať. Podlahu všade pokrývajú draho vyzerajúce mäkučké koberce, dokonca som zahliadol aj tropicky park s vodopádom, kde môžeš chillovat pred odletom. Ďalšou výhodou sú letiskové ceny, ktoré sú oproti bežným vyššie ako je to všade vo svete, avšak stále sa vieš nakŕmiť za menej ako by si dal za menučko v Bratislave. Keďže počas bežných dní som papal zásadne vegetariánske indické mňamky, pred každým letom ma bolo možné zahliadnuť umasteného v KFC.

Ďalšia odlišnosť pri lietaní v Indii spočíva v rozdielnych bezpečnostných opatreniach. Kým u nás je ochranka alergická na tekutiny v Indii mi nikdy fľašu „vody“ nevyhodili. Úvodzovky z dôvodu, že pitná voda je hnusná a chutí ako nejaká dezinfekcia z nemocnice a tá nepitná chutí rovnako hnusne plus ako bonus ťa do tej nemocnice privedie. V lepšom prípade na JISku a v tom horšom rovno do mrazničky. Na druhej strane mi však s radosťou zahadzovali zapaľovače, ktoré u nás nikoho nezaujímajú. Bol som pripravený a vzal som si tam dostatočnú zásobu, ktorá každým letom ubúdala. Raz mi ich dokonca chceli vziať s podpalubnej a to som už spustil krik. Vojak, nevojak nikto mi predsa nebude brať suveníry.

Na koniec uvediem, že na hľadanie leteniek som nepoužíval klasické západné weby, ale osvedčili sa mi stránky ako napr. ClearTrip

Páči sa mi