Posledný deň vo Varanasi (článok India- Varanasi) som riešil ťažkú dilemu: „Kam ďalej?“ Pôvodne som mal na pláne navštíviť Darjeeling, India s výhľadom na Himaláje. Tento plán mi narušil zosuv pôdy a narušenie železničnej trate do Darjeelingu. Okrem železnice sa tam dalo dostať jeepom, ale keďže som mal kúpenú letenku z Kolkaty, India do Bangkoku musel som si strážiť dátumy. Nerád by som tam niekde uviazol a nedostal sa do Thajska J. Preto som so smutným pohľadom návštevu Darjeelingu nateraz zrušil a začal som vymýšľať nový plán.  Lonely planet nevyužívam, ale teraz prišiel vhod a pár hodín som študoval kam vlastne pôjdem.

Rozhodnutie padlo na nie veľmi známe, ale blízke mesto Ranchi, India, ktoré je hlavným mestom štátu Džárkhand, India. Je to priemyselné, na Indické pomery bohaté mesto, ale nič moc k videniu tam neni. Potreboval som si už konečne oddýchnuť, lebo začal na mňa doliehať ten strašný chaos, bordel a panika. Vybral som sa na stanicu kúpiť lístky na vlak, kde som mal šťastie a natlačili ma na nočný spoj v sleeper triede. Ako som spomínal v predošlých článkoch, každé turisticky významnejšie mesto má na železničnej stanici tzv. „Tourist office“ ,ktorá slúži len turistom. Je tam v rámci možností čisto, výnimočne vás nikto nechce ošklbať a stretnete tam veľa cestovateľov. Ja som sa tam dal do reči s párom Austrálčanov a Poliakom. Stretávať sa a komunikovať s ostatnými cestovateľmi je v Indií pomerne dôležitá vec. Vždy sa spýtame na svoje plány cesty a keď sa nám nejaká časť zhoduje, začnú sa meniť vizitky hotelov a pod. Je riziko ubytovať sa na mieste, ktoré vám niekto (osoba, alebo booking.com) neodporučil. Preto je dôležité v každom hotely kde budete spať zobrať vizitky, ktoré potom využijete na výmenu s ostatnými cestovateľmi. Buď dostanete odporúčanie „Super“, alebo „Tomu sa vyhni“. Bez takéhoto vizitkového tradu by som sa zrejme nikdy nedostal do super hotela v Agre (článok India- Agra), ktorý okrem pekných izieb, ceny ponúkal aj výhľad na Taj Mahal.

Večer som sa už tradične vybral na železničnú stanicu vo Varanasi, odkiaľ som sa mal nočným spojom  presunúť do Ranchi. Keď to bolo možné vždy som jazdil nočnými spojmi, šetríte tak čas, a aj peniaze za ubytovanie. Pokiaľ ste dostatočný extrémista, alebo máte kopu práškov na spanie v triede sleeper sa slušne vyspíte.

Skoro ráno som dorazil do Ranchi, kde som hneď na prebudenie musel ako muchy odháňať otravných rikšákov. Zdrhol som im do malého obchodíku, kde mali internet, čo mi vyhovovalo, lebo som si musel nájsť ubytovanie. V Ranchi som chcel ostať iba jednu noc a poriadne si oddýchnuť, preto som sa rozhodol, že si po dlhej dobe zabookujem hotel EU štandardu. Jeden vyhovujúci za zhruba 12EUR/noc sa mi podarilo nájsť rovno na hlavnej triede. Za spomínaných 12EUR som dostal čistú izbu s mäkkou posteľou, teplou vodou a Wifi. Tieto pre nás obyčajné veci mi po pár týždňoch v Indií pripadali ako nejaký neuveriteľný výdobytok techniky a luxusu. Vo vchode do hotela bol dokonca ujo, ktorí mi otváral dvere a privolával výťah. Na nič som nečakal a rovno sa vrhol do sprchy. Ľudia, cítiť teplú vodu bolo niečo ako orgazmus. Konečne som sa poriadne vydrhol a opäť som sa cítil ako človek.

Cestovateľ v Indií si veľmi rýchlo zvykne chodiť smradľavý a špinavý, a dokonca mi to neprekážalo aspoň som splynul s davom, ale bolo naozaj fajn byť čistý. Ďalšia vec, čo sa mi v Indií páčila je, že je vám úplne jedno, čo si oblečiete. Najviac v tom vynikajú backpackeri . Tí sú naučený z domova chodiť oblečený v štýle posledných módnych trendov, a preto sa v Indií vybúria a oblečú si najšialenejšie kreácie zakúpené u Inda za pár rupiek. A všetkým to je srdečne jedno. Keby sa tak vyobliekaný vyberieme na verejnosť v našich západných krajinách, verím tomu, že by sme budili značný údiv okoloidúcich.

Po sprche ma čakala už len mäkká posteľ a Zzzz…..

Po zobudení som sa vybral na prehliadku mesta. Bolo vidieť, že ide naozaj o bohatšie mesto. Ulice boli relatívne čisté, zahliadol som nový 6 poschodový obchodný dom, v ktorom sídlili aj predajne známych svetových značiek. Bol som hladný, a tak som sa tam vybral nájsť niečo pod zub. Indické jedlo bolo vynikajúce, ale skončil som vo fast-foode, kde som do seba tlačil hamburgery. Áno, hanbím sa za to. Trošku som sa tam poflákal a vybral sa spať do hotela, kde som mal v pláne oddychovať až do nasledujúceho dňa .Po prebudí ma čakala dlhá cesta do Kalkaty, ale o tom až v ďalšom článku….

 

 

Fotogaléria:

[nggallery id=606]

Páči sa mi