Hneď po našich netradičných vianociach v Tbilisi, kedy väčšina Slovákov ešte oddychovala po Štedrom večeri, sme sa vybrali navštíviť jedno z najstarších miest v Gruzínsku- Mtskheta. Mtskheta bola založená okolo piateho storočia pred n.l. a v minulosti bola hlavným mestom Gruzínska pred tým, ako sa ním stalo Tbilisi. Považuje sa za najviac nábožensky založené mesto v Gruzínsku a jeho katedrála, kláštor a okolité ruiny spolu s nádhernou scenériou hôr a rieky Aragvi skutočne tvoria takmer posvätnú atmosféru.

Mtskheta
Do Mtskhety sme sa dostali úplne jednoducho. Stačilo sa metrom doviesť na Didube station a odtiaľ prejsť na stanicu marshrutiek. Museli sme sa predierať farebným hlučným trhom, ktorý sa oplatí vidieť. Kúpite tam naozaj všetko, od čerstvého ovocia a zeleniny, práve ulovených rýb cez oblečenie, neidentifikovateľné drobnosti a tradičné ovocné sladkosti Churchkhela až po rôzne druhy Khachapuri, piva a ďalších jedál. A keď vám napadne, že máte chuť na trochu gamblovania, na každom kroku nájdete typické automaty, v ktorých celá hra spočíva v tom, že mince, ktoré hodíte vytlačia tie, ktoré tam už sú a niekedy vypadne slušná kôpka. Väčšinou však vôbec nič ale aj napriek tomu to môjho kolegu cestovateľa neprestávalo baviť a s nadšením tam hádzal všetky svoje drobné, ktoré práve mal.

Na stanici marshrutiek sme našli tú, ktorá smerovala do Mtskhety (minibusy sú označené ale aj tak na vás vykrikujú desiatky šoférov a nie je šanca, aby ste netrafili do správneho) a za nízku cenu (1 GEL) sme sa ľahko dostali do mesta. A Mtskheta bola skutočne vítaná zmena po rušnom Tbilisi. Mtskheta je maličké mesto, v zime takmer bez turistov tiché a pokojné, s jednou hlavnou uličkou, kde pozdĺž cesty stojí niekoľko stánkov so suvenírmi a klobásovo vyzerajúcimi Churchkhelami. Dominantou sú najmä dve stavby- Katedrála Svetitskhoveli v historickom centre mesta a kláštor Jvari vysoko nad Mtskhetou na skalnatom vrchole hory. Najskôr sme sa rozhodli pozrieť si katedrálu, ktorá so svojim priestranným nádvorím, osobitou ortodoxnou výzdobou a scenériou okolitých hôr je jedným z výnimočných klenotov, ktoré Gruzínsko ponúka.

Mtskheta
Ako som sa sama prechádzala jednou z bočných lodí stavby, oblečená od hlavy po päty (v mínusových teplotách sa to inak ani nedalo), akémusi konzervatívnemu pánovi sa očividne nepáčilo, že tam som a tak ma, v nahnevanej gruzínčine, odkazoval na východ. Ostatné ženy, i cudzinky, ktoré sa pohybovali v páre s mužom boli očividne z jeho pohľadu v poriadku. Nikto ďalší však nenamietal a tak som pokojne ukončila prehliadku katedrály a až potom vyšla von, mysliac na to, že jediné miesta, odkiaľ ma kedy pri cestovaní vyhodili boli kostoly alebo iné „miesta božie“, ktoré majú byť paradoxne miestami pokoja, lásky a tolerancie.

Mtskheta
Kláštor na vrchu nás však naozaj lákal a tak sme sa rozhodli vziať si taxík (iná možnosť nie je) hore, ktorý tam na nás počkal a zviezol nás aj naspäť za 20 gruzínskych Lari. A ten výhľad naozaj stál za všetky drobné! Mesto ako na dlani, hory a krásna príroda spolu so skvelým počasím podporovali ten známy pocit cestovateľského vzrušenia pri objavovaní skrytých zákutí nádherného kláštora. A aj keď by som si najradšej vychutnávala ten pohľad celý deň, bolo na čase ísť ďalej. Predsa len na nás čakal taxikár a ďalšie miesta na objavovanie.

Mtskheta
Do Tbilisi sme sa vrátili poobede a naším cieľom bolo dostať sa na vyhliadku hore na kopci a k soche Matky Gruzíncov. Musela som uznať, že cesta lanovkou za niekoľko centov je časovo efektívnejšia ako ísť peši a tak, aj keď s odporom k výškovým atrakciám, sme sa hore vyviezli. Naskytol sa nám výhľad na mesto pokryté ľahkým oparom smogu a na katedrálu svätej trojice s pozlátenou strechou.
Už sa stmievalo a tak sme pomaly peši schádzali úzkymi uličkami s nádhernými výhľadmi ale rozbitými cestami a uvedomili sme si, že Gruzínsko nás asi nikdy neprestane prekvapovať.

Páči sa mi