Erasmus v Poľsku

 

Erasmus Poľsko

Jedného dňa som sa len tak rozhodla, že pôjdem na študijný pobyt Erasmus na pár mesiacov. Rozhodnutie padlo na Varšavu. Nepýtajte sa ma prečo, lebo sama neviem. Proste intuícia, cítila som, že to má byť práve tak. Či to malo byť naozaj tak, sa dozviem až po čase. K rozhodnutiu však prispeli aj pozitívne skúsenosti ľudí  s Erasmom v Poľsku a hlavne s tunajšími obyvateľmi. Priznám sa, že posledný mesiac pred odchodom som  mala naozaj strach. Najviac o tom vedia moji najbližší, lebo som stále opakovala, že ja tam nejdem, ja tam nejdem . Oni sa mi snažili pomôcť a povzbudiť ma, že tam bude dobre. Ja len, že nebude, nebude . Som proste občas dosť tvrdohlavá. Jedným z dôvodov prečo som sa bála bolo bývanie s cudzími ľuďmi. Našla som si byt v centre mesta a keďže som tam išla sama, bola som rada, že som našla na internete niekoho, kto hľadá spolubývajúcich a je v rovnakej situácii ako ja. Nuž, tak som sa ocitla na byte, ako jediná Slovenska, s troma študentmi z Portugalska. Bolo mi to divné, pretože sú to cudzí ľudia a nevedela som si predstaviť bývať s nimi 5 mesiacov. Doteraz som bývala len s rodičmi v pohodlí a teplúčku domova. Nebola som nadšená, ale išla som do toho.

Erasmus v Poľsku

Moja cesta a celkové uvedomenie sa, že ja idem naozaj preč na Erasmus do Poľska, sa začalo v autobuse, keď mi oznámili, že o chvíľu budeme vo Varšave. Tá chvíľa napokon trvala tri hodiny a ja som už aj zabudla, že nejaká Varšava vôbec existuje. Naozaj mi to „docvaklo“ až keď som tam už bola. Vystúpila som, „vyterigala“ som z autobusu svoj 30 kilový kufor plný zimných vecí a rôznych zbytočností. Poobzerala som sa a čakala na svoju tútorku Martu, ktorá ma mala vyzdvihnúť na stanici. Zbadala som jedno dievča, ktoré sa podobalo tomu ma fotke, ktorú mi poslala, ale nebola som si istá. Mala slnečné okuliare, vlasy v cope, takže ju bolo ťažké rozpoznať, ale riskla som to. A mala som pravdu. Bola milá, kecali sme celý čas, tém bolo veľa. Pomohla mi nájsť byt a potom sme sa rozlúčili s tým, že sa ešte večer stretneme a poukazuje mi okolie. Zazvonila som na zvonček môjho budúceho bytu, otvorila mi nízka brunetka. Nechcela som súdiť podľa prvého dojmu, lebo človek nikdy nevie, ale vyzerala fajn. Ja som sa vybalila, ona išla spať a ja som bola zvedavá na zvyšok osadenstva. Tak skoro som sa nedočkala, lebo boli po ťažkej noci a spali až do tretej poobede. Prišlo mi to smiešne, ale to som vtedy ešte netušila,  že o dva dni budem spať až do piatej večer :D. Najprv mi prišli trochu zvláštni. Vychádzali von len v noci, mesto za svetla ani poriadne nevideli (jedine skoro ráno, keď sa vracali domov z diskotéky za svitania) a druhý deň sa len tak povaľovali doma. Dobre, aby sme boli v obraze, prišlo mi to zvláštne až dokým som to nezačala robiť aj ja . Som jednoducho prispôsobivý človek .

Prvé dojmy – Erasmus v Poľsku

 Erasmus v Poľsku

Cesta sem mi prišla trochu zvláštna. Dlho-dlho nič a zrazu, aha, Varšava! Najprv mi trochu pripomínala Bratislavu, ale to len na okraji mesta. Čím som išla hlbšie do centra, tým viac si ma začala získavať. Staré budovy striedali novopostavené  „mrakodrapy“ a trochu pochmúrne počasie dotváralo celú atmosféru mesta. Ulica, na ktorej bývam, mi najprv prišla ako také varšavské geto. Myslela som si, že  to bude nejaké hlučné miesto plné „podivínov“. Moje obavy sa nenaplnili. S mojím bytom som inak veľmi spokojná. Je tu naozaj pokoj, je to celkom veľký byt a je tu všetko čo k životu potrebujem. Všetko je blízko, lebo som neďaleko od centra mesta. Nesmiem však zabudnúť spomenúť školu, veď práve preto som tu. Z nej mám tiež zatiaľ len kladné pocity, ale to sa môže veľmi rýchlo zmeniť. Predsa len, je to škola J. Čo sa však nezmení je areál školy, ktorý je krásny. Zaujímavé budovy, kvety, lavičky a všade kopa „učeniachtivých“ študentov. Takže, ako vidíte,  moje pocity sú čoraz lepšie a už teraz viem, že keď budem musieť odísť, bude mi to tu veľmi chýbať. Takto sa pre mňa začal “Erasmus v Poľsku”.

 

Páči sa mi