Keď sa povie Valladolid väčšinu Európanov napadne mesto severne od Madridu. Španielom sa však jeden Valladolid málil, a tak sa pri kolonizovaní Mexika rozhodli založiť si jeden aj tam. Okrem samotného názvu vo Valladolide kolonizátori zanechali aj kus svojej kultúry a nezameniteľnú architektúru, vďaka ktorej sa Valladolid dodnes teší záujmu turistov. Vysokej popularite mesta nahráva aj výhodná poloha neďaleko snáď najznámejších mayských ruín Chichen Itza.

Po náročnom dni strávenom v Cobá sme s Katkou dorazili v poobedných hodinách a zo stanice sme sa zmordovaní ihneď vybrali hľadať ubytko. Samotná stanica je našťastie v úplnom centre mesta kde sa nachádza aj mnoho hotelov. Vybrali sme si jeden za rozumnú cenu dvadsať eur/noc pár metrov od hlavného námestia. Ako to už s potrebami chodí jednu naplníš a druhá sa ozve, čo bolo v našom prípade doslovné. Naše škvŕkajúce žalúdky muselo byť počuť až doma v Nitre a nájsť niečo fajn pod zub sa ukázalo ako poriadna challenge. Asi hodinu sme sa prechádzali po centre, a nie a nie nájsť niečo vhodné. Začínali ma prepadať temné myšlienky na večeru v Burger kingu, keď v tom sme konečne našli poriadnu mexickú papanicu. Obaja sme si dali vynikajúce burritos a svet bol ihneď krajší.

 Samotné centrum je veľmi kompaktné a jeho prehliadka nezaberie viac ako pár hodín aj s obedom. Hlavnú dominantu mesta tvorí katedrála San Servacio a priľahlí park plný lavičiek a upravenej zelene a slniečka. Po náročnom cestovateľskom dni nám lavička v krásnom parku a na slniečku prišla vhod a pri pozorovaní miestnych sme našli dokonalý oddych.Valladolid je plný cestoviek ponúkajúcich trip do Chichen Itza, ale my s Katkou preferujeme všetko na vlastnú päsť a ináč tomu nebolo ani v tomto prípade. Colectivos (minibus) odchádzajú spoza ADO stanice každých tridsať minút a jedna cesta stojí dvadsať pesos. Po hodinke jazdy sme boli na mieste a podľa očakávaní nás vítalo nekonečné množstvo turistov.

Lístok vyšiel na slušných 232 pesos, čo bola s prehľadom najvyššia čiastka, ktorú sme zaplatili za jeden vstup počas celého tripu. Areál je pomerne veľký a na jeho návštevu odporúčam vyhradiť si minimálne pol dna. Dominantu náleziska tvorí pyramída El Castillo, v ktorej tieni chillovala väčšina návštevníkov. Smútok všetkým horolezcom amatérom vrátane nás spôsobil fakt, že pyramída je ohradená a nie je možné na ňu vyliezť ako to bolo v Cobá. Všade naokolo sme počuli zvuky ako z džungle, ktoré vydávali miestny na špeciálnych píšťalkách napodobňujúcich zvuky šeliem. Najväčšie šelmy v hre však boli všade prítomní Cyrilovia aka miestne jašterice o veľkosti predlaktia. Kam oko dohliadlo miestni predávali nespočet druhov suvenírov vrátane handmade produktov a prekvapivo za rozumné ceny. Do pozornosti by som dal hlavne ručne pletené mayské hamaky, bez ktorej by si sa ani domov nemal vracať.

 Celkovo Chichen Itza hodnotím pomerne rozporuplne. Ak si na Yucatáne určite ide o must see miesto, ktoré určite nesklame, ale…Vec sa má tak, že Chichen Itza je jednoducho prehajpovaná na maximum čomu zodpovedá naozaj prestrelené vstupné a nekonečné rady turistov všade navôkol. V Mexiku a Guetemale sme navštívili oveľa impozantnejšie ruiny ako napr. Teotihuacan a Tical, o návšteve ktorých napíšem zvlášť články. Každopádne obe spomenuté miesta zatienia Chichen Itza snáď v každom ohľade. Teda okrem Cyrilov, tí behali len po Yucatáne.

Z Valalladolidu sme si vzali bus do Cancunu a následne na letisko kde sme strávili noc. Keď som nad ránom jedným očkom sledoval ako je Katka v ríši snov a uvažoval som, čo má pre nás ešte cesta pripravená napadlo mi skontrolovať informačnú tabulu. Zistil som, že nám to letí z iného terminálu kam sme si museli zobrať shuffle. Keďže do odletu zostávalo žalostne málo času bol som presvedčený, že po prvýkrát v živote nestihnem let. To by bolo dosť paradoxné, keďže na letisku sme boli dobrých desať hodín pred odletom. V Mexiku sa nikto nikam neponáhľa všetko je mañana, ale keď ti to letí za štyridsať a šofér shufflu je proste Mexičan treba mu dohovoriť. V tom momente som si nevedel predstaviť mať pri sebe lepšieho človeka ako Katku, ktorá mu hneď vysvetlila ako sa veci majú. Na check-in sme prišli dvadsať minút pred odletom a už som nám nedával žiadnu šancu na odlet, ale neuvedomil som si, že aj letecká doprava si fičí na mañana štýle. Bez problému nás odbavili a zrazu nastal čas dať Yucatánu zbohom a posunúť naše dobrodružstvo na novú kapitolu- Mexico city.

Páči sa mi