Týždeň v  karibskom meste Playa del Carmen nám s Katkou ubehol ako voda a ani sme sa nenazdali a znovu prišiel čas na balenie batohov. Namierené sme mali do ďalšieho pobrežného mesta- Tulum. Katke som to nehovoril aby nežiarlila takže pššt, ale medzi mnou a Carmen preskočila iskra ohňostroj a dohodli sme sa, že pokiaľ tam klesnú ceny nájmu požiadam ju o ruku. Nechcem predbiehať, avšak s Carmen sme si dali zbohom iba na chvíľku takže sa mi podarilo odísť bez sĺz. Tie mi pomaly, ale isto začínal spôsobovať môj batoh keďže som asi po prvý krát v živote nezvládol balenie a môj backpack ma ťahal k zemi úctyhodnou váhou 22kg.

Na trase Cancun-Playa-Tulum je úplne zbytočné riešiť logistiku, keďže mestá sú spojené šesť prúdovou diaľnicou o akej sa nám tu ani nesníva a hromadná doprava po nej premáva doslova každých pár sekúnd. Pred busom sme dali prednosť lacnejšej a autentickejšej forme transportu menom colectivo.   Ide o minivan, ktorý na požiadanie zastane kdekoľvek po ceste. Pripomína ti to niečo? Colectivos vo veľkom jazdia aj napr. v Gruzínsku alebo na Balkáne len tam sa tento dopravný prostriedok volá maršrutka (v mojom jazyku maršutka).

V Tulume sme mali dohodnutý couchsurfing u miestneho šamana Julia. Keď som sa dozvedel, že náš host je šaman netušil som, čo čakať a fantázia mi pracovala na plný výkon. Nakoniec som však zistil, že v Tulume je povolanie šaman bežné asi ako u nás stavbár. Tulum je totiž meka všetkého BIO, VEGAN, EKO, Fair trade a k tomu všetkému dobrý šaman nesmie chýbať. Ťažko povedať, či bol Julio dobrý šaman, ale môžem povedať, že ako host má čo zlepšovať. Boli sme dohodnutí na tri noci, lenže Julio si po prvej zmysel, že mu prídu nejakí kamaráti a my sme sa museli pobrať. Išlo o moju prvú negatívnu skúsenosť s CouchSurfingom, ale na druhej strane nič strašné sa nestalo.

Našli sme si super hostel, kde sme si mohli natiahnuť hamaku a vedúci nám zdarma požičal bicykle. Tie v Tulume prišli viac ako vhod, keďže mesto je rozvrhnuté podľa môjho názoru trošku od veci. Centrum mesta sa nachádza asi 5 km od hlavných atrakcií ako pláž, Mayské ruiny a „BIO street“ , čo je desiatky km dlhá cesta pri pobreží kde sa sústredia všetci miestni šamani, ekologické ubytovania a vegánske šmaky. Čo mňa zaujalo výrazne viac ako nejaké surové listy bol hojný výskyt cenotes, ktoré sa nachádzajú výhradne na Yucatáne.

Cenote by som opísal ako extrémne hlbokú dieru v zemi, ktorú časom naplnila presakujúca podzemná voda. Vďaka svojej hĺbke sú vyhľadávané najmä potápačmi, ale bohatej popularite sa tešia aj medzi obyvateľmi, ktorí radšej zostávajú nad vodou. Od obyčajného jazera sa okrem hĺbky odlišujú aj nesmierne čistou a priehľadnou vodou, ktorá kým prenikne do cenote prejde dlhú cestu podzemím, kde sa vyfiltruje k dokonalosti. V minulosti boli cenotes práve kvôli ich čistote využívané na rituálne účely, kým dnes je to primárne na relax. Keďže ma Katka veľmi často neposlúcha uvažoval som, že návrat k tradíciám a malá rituálna obeta by mohla pomôcť s čím by zrejme mala problém, a tak som aj keď nerád od svojho plánu upustil. Rozhodli sme sa navštíviť cenote Encantado, ktorá sa radí medzi tie otvorené. Existujú totiž aj „indoorové“, čo v podstate znamená kúpanie sa v podzemnej jaskyni a to je iný zážitok.

Okrem bohatého výskytu cenotes za highlight mesta určite považujem návštevu Mayských ruín, ktorých som v Mexiku navštívil viac, ale tie v Tulume sú niečím skutočne výnimočné. Tým niečím je ich poloha priamo na pobreží, čo doslova umožňuje čvachtať sa v Karibiku a za pár sekúnd loziť po pyramídach. A spomínal som, že ide o neskutočne fotogenické miesto? Stále mám fotku z Tulumu ako tapetu na mobile a ešte som nestretol človeka, ktorý by mi veril, že nejde o stiahnutú fotku. Pláž bola ako ináč dokonalá, dokonca sa mi páčila viac ako v Playi, prepáč láska.

Keďže som poriadny pažravec vždy ready ochutnať niečo nové, Tulum bol vďaka bohatej ponuke jedál pre mňa tým správnym miestom. Po prvý krát som ochutnal známe mexické jedlo chilaquiles, čo sú vlastne nachos so zelenou omáčkou neurčitého zloženia, trhaným mäsom a syrom. Išlo o vôbec prvé tradičné mexické jedlo okrem tacos al pastor, ktoré som vyskúšal a nemohol som spraviť lepšie.

Mexičania ku každému jedlu automaticky ako extra prílohu podávajú zvyčajne ručne vyrábané kukuričné placky (tacos), limetky, najemno nakrájané paradajky, cibuľu a ako ináč salsu. Tento zvyk je fajn keď má človek miesto žalúdka čiernu dieru a po jedle stále cíti hlad. Stačí zopár tacos so zeleninou poriadne zaliate salsou, pokvapkať limetkou a problem solved.

 

 

Páči sa mi