V rámci nášho pobytu v Mexiko city sme nemohli vynechať návštevu známych mayských ruín Teotihuacán. Mohli sme zájsť do cestovky a zobrať si organizovaný tour, lenže to nie je nič pre nás a ako vždy sme dali prednosť objavovaniu na vlastnú päsť. Cestou na autobusovú stanicu „Autobuses del Norte“ sme v metre objavili mega výhodnú ponuku na tacos, ktorej sme samozrejme nemohli odolať, veď snáď nebudeme cestovať s prázdnymi bruškami. Po príchode na stanicu sme sa rozdelili a vybrali sa hľadať predajňu lístkov. Katka bola šikovnejšia a za chvíľku na mňa mávala zo spiatočnými lístkami. Teotihuacán je od Mexiko vzdialený vyše hodinky cesty a bus stojí rovno pri vchode do areálu kde už čakajú sprievodcovia na čerstvú várku turistov. Katke som oznámil, že dnes som sprievodca ja, a tak sme ich obišli a kúpili lístok za 70 pesos. To bola prijemná zmena oproti prehajpovanému nálezisku Chichen Itza kde sme za vstup zaplatili cez 230 mexických peňazí.

Slnko pražilo na maximum a s Katkou nám reálne začínalo hroziť, že po príchode na Slovensko nás vyhlásia za imigrantov. Preto sme sa hneď vybrali schovať do tieňa pyramídy Mesiaca. Ďalší plusový bod som udelil Teotihuacánu za možnosť vyliezť na väčšinu pyramíd a vychutnať si skvelý výhľad. Na vrchole pyramídy sa nečakane začínali hromadiť selfie chtiví ľudia, a tak sme sa radšej presunuli na vedľajšiu nižšiu a hlavne prázdnu pyramídu. V kľude sme si sadli na jej kraj a pri pohľade na uličku mŕtvych lemovanej z každej strany pyramídami všetkých veľkosti sme sa dali do reči o mojich šialených teóriách o vzniku sveta. Verte mi, že pri takom pohľade je veľmi ľahké upustiť uzdu fantázií, aj keď vlastne ja na to ani nepotrebujem sedieť na vyše dvetisíc rokov starom dedičstve Mayov.

Pyramída Slnka je najväčšia v areály a svojou veľkosťou hravo prekonáva highlight Chichen Itza- pyramídu El Castillo. Navyše je voľne prístupná a každý kto sa nezľakne strmých schodov siahajúcich až do neba môže pyramídu Slnka pokoriť. Na Katke som videl, že kvôli boľavému kolenu sa na schody nepozerá nadšene, ale jej tvrdú a odvážnu povahu nič nezastaví a na vrchole bola skôr než ja.  Z hora sme mali celé nálezisko ako na dlani a na chvíľku som sa cítil ako starý mayský šaman a predstavoval si aký bol Teotihuacán v dobe jeho staviteľov. Podľa dostupných informácií išlo o dosť krvavé miesto, a tak som sa radšej v myšlienkach vrátil do reality.

Všade navôkol škriekali jaguáre, tigre a papagáje a potešil som sa, že si splním detský sen a pomojkám sa s tigrom. Nanešťastie, či skôr našťastie sa žiaden tiger nekonal, jednalo sa o špeciálne píšťalky napodobňujúce zvuky šeliem, ktoré sme poznali už z Chichen Itza. Vtedy sme ich nekúpili, ale Katku napadlo, že to bude fajn darček a každý sme jednu kúpili. Pre lepšiu predstavu ide o sošku-píšťalku z pálenej hliny v tvare zvieraťa, ktorého zvuk pomerne realisticky napodobňuje. Všetko by bolo tutti frutti keby do toho nefúkam ako najatý a jediné, čo počujem je moje chrapčanie a následná strata dychu. Pri kúpe nám totiž vedúci zabudol oznámiť, že to nie je také jednoduché a treba vedieť správne fúkať. Pre zaujímavosť dodám, že do dnešného dna sa s mojej píšťalky neozvalo okrem chrapčania nič. Katke sa snáď s tou jej darilo lepšie.

Chichen a Teotihuacan patria medzi TOP mayské náleziská v Strednej Amerike. Každé z nich má niečo do seba, ale pre mňa osobne a dovolím si povedať, že aj pre Katku jedno z nich vyhralo na plnej čiare. Voľne dostupné a väčšie pyramídy, menej ľudí, výrazne lacnejšie vstupné a celková atmosféra stavia na stupienok víťaza Teotihuacán.

Páči sa mi