Po vyše dvadsiatich hodinách v buse a následných trinástich v lietadle som stále nemal dosť a do cieľu mi zostával posledný let z Mexico city do Cancunu. S Katkou sme nechceli zostať v Cancune, ktorý síce ponúka jedny z TOP pláží na svete, ale aj najvyššiu koncentráciu turistov na Yucatáne. Na prvé dni sme dali prednosť neďalekému menej známemu avšak stále silno turistickému karibskému mestu- Playa del Carmen miestnymi zvaná jednoducho Playa.

Playa del Carmen, mesto veľké asi ako naša Trnava ponúka veľmi bohatú ponuku ubytovania vo všetkých možných cenových kategóriách. My sme si zvolili hostel Lobo del Mar, ktorý v cene 12EUR ponúkol okrem najlepších „dorm beds“ aké som kedy videl aj niečo extra. Raňajky v cene sú pomerne bežné, ale čo som ešte nezažil boli takzvané „free shots nights.“ Každú noc sa celé početné osadenstvo hostelu stretlo v rooftop bare a dve hodiny sme si užívali alko aj nealko zdarma. Hneď som konštatoval, že v Lobo del Mar ešte Slovákov nemali : )

Turistický ruch mesta sa sústredí na 5th Avenue, čo znie dosť americky, že? V Mexiku používajú rovnaký systém značenia ulíc ako v USA (budovy sú usporiadané v blokoch) , čo môže byť pre nás spočiatku dosť chaotické čomu napomáha aj fakt, že číslo domu by si tam hľadal márne. Keďže Playu a celkovo Yucatán navštevujú hlavne „amíci“ developeri sa rýchlo prispôsobili a celá oblasť veľmi výrazne pripomína USA. Tak ako som videl výrazné podobnosti narazil som aj na kopu rozdielov. Kým v USA by si to mal bez angličtiny celkom náročné tak v Mexiku ti je tento jazyk tak na dve veci.

Čakal som, že na babky na trhu asi so mnou anglicky spíkovať nebudú, ale zarazila ma skutočne nízka resp. žiadna úroveň angličtiny u mladých ľudí. V mestách ako Playa del Carmen je to v pohode lenže mimo hyper turistických miest sa veru nedohovoríš napríklad ani v hotely, autobusovej stanici a iných miestach kde by proste očakával základnú znalosť AJ. Keď mi v hotely nerozumeli slovko „blue“ pochopil som, že ak neviem po španielsky je naozaj nutné mať v mobile offline prekladač.

  Prvý toľko vytúžený kontakt s Karibikom bol naozaj ako s filmu, ba ešte lepší. Dokonale čistá a teplá voda, priam neuveriteľne hladký piesok, nespočetne veľa paliem a totálne uvoľnená atmosféra kde sa nikto nikam neponáhľa boli po tej dlhej ceste ako balzam na dušu. Pokiaľ na mňa práve neškriekali otravní ziskuchtiví predajcovia a z rádia nehralo otravné despacito všade sa ozývalo nefalšované mexické „maňana“ vedel som, že som v úplnom raji.

Všetci turisti sa sústredia okolo už spomínanej piatej avenue kde sa nachádza aj väčšina hotelov, barov a najväčších obchodov so suvenírmi aké som kedy videl. Nechýbajú ani obchody amerických značiek ako American Eagle, Hollister, čo sú asi jediné obchody, ktoré sa na piatej oplatí navštíviť. Zvyšok prevádzok, či už je to reštaurácia, alebo masážny salón má jedno spoločné- výrazne prestrelené ceny. Amíkom to bolo úplne jedno, ale ja s Katkou sme radšej páchali obžerstvá v neturistickej časti mesta kde sa v poho dalo najesť za tretinu a jedlo bolo rovnako vynikajúce. Rovnaké pravidlo sme použili aj na nákup suvenírov keď sme okrem predraženej piatej nakupovali vo Walmarte (och zase tá amerikanizácia).

Čo sa týka bezpečnosti tak na Slovensku resp. minimálne v mojom okolí prevládal názor, že Mexiko je nebezpečná a zaostalá krajina kde vládnu karteli a je náročné prejsť po ulici bez schytania guľky. Playa del Carmen a celý Yucatán je oblasť sveta, ktorá z turizmu vo veľkej miere žije a bolo by naivné si myslieť, že „časť“ pesos z turizmu neprúdi práve spomínaným kartelom. Logicky teda vychádza, že je v záujme všetkých strán turizmus zachovať, čo by bolo nereálne na miestach kde sú prestrelky na dennom poriadku.

Páči sa mi