V hipisáckom meste Tulum som po prvý krát ochutnal vynikajúce chilaquiles, vykúpal sa v cenote a nevynechal som ani návštevu mayských ruín. Tulumské ruiny síce nie sú najväčšie, ale čo im chýba do veľkosti si vykompenzovali polohou priamo na pobreží Karibiku. K väčším pyramídam sme s Katkou museli vyraziť viac do vnútrozemia, čo znamenalo koniec plážam, vskutku desivá predstava.

Ďalšou zastávkou na našej ceste po Yucatáne bolo mayské nálezisko Cobá, ktorého highlight je štyridsaťdva metrov vysoká pyramída Nohoch Mul. Presnejšie povedané highlight je možnosť na pyramídu vyliezť a uvidieť džungľu okolo seba s poriadnym „nadhľadom“. Kým sme sa mohli začať štverať museli sme vyriešiť ako sa do Cobá dostať, čo nemusí byť úplne easy, pokiaľ nemáš svoje auto. Na trase žiadne colectivos nejazdia, takže sme po prvý krát išli vyskúšať spoľahlivosť autobusových liniek, ktoré sú na Yucatáne operované spoločnosťou ADO (na webe nájdeš odchody, ceny…) ADO svoje služby ponúka v dvoch variantoch:

  1. First class- Nablýskané super moderné autobusy vybavené wifi, WC, TV.. Majú málo zastávok a využívajú diaľnice. Prvú triedu by som prirovnal k službám, ktoré u nás ponúka RegioJet popr. Eurolines a pod. Cena býva oproti second class výrazne vyššia.
  2. Second class- Ponúka menej nablýskané, ale stále nové, pohodlné a bezpečné autobusy avšak bez wifi atď. Druhú triedu operuje ADO cez svojich partnerov ako Mayan, Orient a tieto linky sa žiaľ nezobrazujú na nete a je teda potrebné odchody overiť na mieste. Druhá trieda nevyužíva diaľnice, takže relatívne krátka cesta sa môže pretiahnuť avšak ak sa nikam neponáhľaš je zbytočne platiť za prvú.

Ako bolo spomenuté prvá trieda veľa zastávok nerobí a preto do mini dedinky Cobá jazdila iba druhá, čo nám aj vyhovovalo.

V Cobá je k videniu iba samotné nálezisko a cenotes, čo sú aktivity na pol dna preto sme s Katkou nechceli zbytočne strácať čas a v rovnaký večer sme chceli byť v koloniálnom meste Valladolid. Netušili sme však, či tam z Cobá podvečer niečo jazdí a dúfali sme, že sa nebudeme musieť vracať do Tulumu. Strýco gúgel mal schízu a dával nám protichodné výsledky o reálnosti nášho plánu a veľa nám nevedeli povedať na stanici. Ako to už v Mexiku bolo bežné nezostávalo nám nič iné ako vyraziť a zistiť to na mieste.

Po hodine jazdy z Tulumu nás autobus vysadil na veľkom parkovisku pred vstupom na nálezisko. Ako zvyčajne sa na nás nalepili ziskuchtiví taxikári a sprievodcovia, ale my sme potrebovali jediné- úschovňu batožín pre môj XXL batoh. Odľahčený o poriadnu záťaž sme kúpili lístky za 70 pesos a už nám nič nebránilo vyraziť preskúmavať už v poradí druhé mayské ruiny za týždeň, not bad. Od vchodu ku hlavnej pyramíde sú to dva kiláky, a keďže Cobá navštevujú hlavne turisti z USA podnikaví miestni na cyklorikšiach trpezlivo čakali na svojho lenivého amíka. Kto si chcel prechádzku džungľou v štyridsiatich stupňoch a desnom vlhku odmakať sám prenajal si bike, alebo tak ako my dvaja použil pešibus. Nálezisko je skutočne rozľahlé a nie práve ideálne značené takže sme to dali na ouce a šli spolu s davom, ktorý nás spoľahlivo doviedol k najväčšej pyramíde Nohoch Mul. Mayovia stavali naozaj strmo a vyliezť hore po časom nahlodaných kamenných schodoch bola naozaj fuška. Každý občas musel liezť po štyroch, ale to čo predvádzali turisti, ktorí priveľa navštevujú fastfood bol skutočne iný level cirkusového umenia.

Na výhľad z vrcholu pyramídy som mal nejaké očakávania a musím povedať, že boli do bodky naplnené. Na chvíľku sme mali možnosť nahliadnuť na nepriepustné kilometre stromov a lián okolo seba vtáčím pohľadom, a to bola hneď iná perspektíva.

 

Cobá je vyhľadávanou oblasťou aj vďaka podzemným cenotes, ktorú sú tam hneď tri. Od ruín sú vzdialené niekoľko km a našou jedinou možnosťou bol taxík. Mali sme šťastie a pripojili sa ku nám dve baby, takže keď vydelíme mega predražený taxík štyrmi dostaneme už len predražený taxík. Išlo o našu prvú návštevu podzemnej cenote a môžem povedať, že to stojí za každé peso. Podzemná jaskyňa, kryštálovo čistá voda a skokanský z výšky asi dvanásť metrov, no nekúp to.


Keďže výšky veľmi nemusím do dnes netuším kde som zobral odvahu nie na jeden, ale rovno dva skoky. Pri takej výške je celkom vhodné dbať na spôsob dopadu do vody. Dnes už viem, že skákať „bomby“ je blbosť, čo mi potvrdili obrovské modriny originál cez celé stehná.

Po krásnom dni plnom nových skúseností a zážitkov prišiel čas opustiť Cobá. Pevne sme verili, že sa nám to podarí bez zbytočného návratu do Tulumu. Podľa miestnych odchádzal autobus od neoznačenej zástavky niekde náhodne pri ceste. Po pol hodine meškania sme už stratili nádej keď sa v tom objavil autobus, lenže podľa rýchlosti nemal v úmysle zastať a nemal ani žiadne tabuľky kam vlastne ide. Nezostávalo nič iné ako ho skúsiť stopnúť a dúfať, že nezastavujeme autobus plný nič netušiacich mexických babiek smerujúcich na omšu. Naše priania boli vyslyšane , bus smeroval do Valladolidu huráá!!

Páči sa mi