Ako poriadny cynik bytostne neznášam rôzne motivačné citáty a podobné somariny, ale nedá mi nezačať túto sériu článkov jednoduchou otázkou: „Načo sú nám sny keď si ich nesplníme?“ Je jasné, že si nikdy nesplním sen o superschopnostiach popr. o vládnutí galaxií, ale vždy som robil všetko aby som si splnil aspoň tie cestovateľské. Nikdy to nebolo jednoduché veď pracovať na plný úväzok, externe študovať VŠ a ešte aj spoznávať svet je slušný záhul, ale čím je niečo náročnejšie tým je to vo výsledku hodnotnejšie, či?

Ako som už naznačil na začiatku bola myšlienka, túžba zažiť Karibik v plnej kráse, preskúmať aj iné pyramídy ako tie v Egypte a zase raz zhrešiť a spáchať poriadne pikantné obžerstvá. V momente keď AeroMexico vypustilo error-fare v podobe spiatočného letu do Cancunu za 220EUR bral som to ako znamenie aby som premenil sen na realitu.

Po takmer pol roku čakania na vytúžený odlet sa krátko pred dňom D začalo všetko mocne premocne kaziť. Prílišné pozeranie Nezvratného osudu zanechalo následky a seriózne som začínal veriť, že let AM26 z Amstru do Mexico city nedorazí do cieľa a nejaká vyššia sila sa mi snaží zabrániť nastúpiť na palubu. Výnimočne som si po dlhej dobe mohol z časového hľadiska dovoliť stopovať a raz som už do Amstru s palcom hore , tak prečo si to nezopakovať? Osud to však chcel ináč a niekoľko mesiacov predom dohodnuté stopovanie vo dvojici sa z povezme technických príčin zrušilo. Letenka dva dni pred odchodom vychádzala drahšie ako tá do Mexika, takže som musel vymyslieť nejakú alternatívu a ako vždy ma prvá napadla vzducholoď. Bez prekvapenia som žiadnu nezohnal tak po všetkých možných a ako vidíte aj tých menej reálnych kalkuláciách som nakoniec nastúpil na bus vo Viedni. Jednosmerná cesta ma vyšla na 30EUR a samotný lístok som kúpil on-line cez super vyhľadávač medzinárodných autobusových liniek, link tu. Po neskutočných vyše dvadsiatich hodinách som bol konečne na mieste a  úprimne som mohol oceniť rýchlosť lietania. Bol dom dosť dolámaný a v hesle „cesta je cieľ“ ma za chvíľu čakal trinásť hodinový let, takže som sa potreboval trošku zregenerovať. Na jogu čas nezostal, a tak som bol „násilne donútený“ ísť regenerovať do cofeeshopu.

AmsterdamOd mojej poslednej návštevy ubehlo dobrých sedem rokov a znovu raz som nechápal ako môj mozog dokáže zabudnúť aké bolo včera počasie, ale do detailu si pamätá ako sa dostať na miesta, ktoré som videl raz v živote pred siedmimi rokmi. Lepší Haineken ako v Amsterdame ti nenačapujú nikdy inde na svete a ja som predsa nemohol odletieť bez toho aby som si jedno doprial.

Cestu na Shiphol som chcel absolvovať vlakom lenže ani to sa nezaobišlo bez komplikácií. Všetku hotovosť som preflákal na pivo a v cofeeshope, takže za lístok som chcel platiť kartou. Mojou debatnou VISA kartou som bez problému platil od USA až po Indiu, takže by ma ani vo sne nenapadlo, že v krajine ako Holandsko to bude problém jedine žeby to problém bol. Takže kto sa chystáte do Holandska pozor debetnou kartou si nekúpite lístok na vlak a nezaplatíte ani v niektorých potravinách. Vlak na letisko odchádza každých pár minút a jedna cesta stojí 5,20 EUR.

Amsterdam

Shiphol je rozhodne jedno z tých väčších letísk, ale všetko je prehľadne označené, rady na security prijateľné, kopa self check-in kioskov, a čo je najdôležitejšie: Wifi, Wifi everywhere. Na letisku som sa stretol aj s priateľkou, ktorá sa na tento trip vybrala spoločne so mnou. Let do Mexika pre mňa predstavoval hneď dve prvenstvá. Išlo o môj doteraz najdlhší non-stop flight a zároveň to bol môj prvý let na novej B787. Dreamliner pôsobil veľmi moderne a ako je u mňa zvykom hneď som musel všetko stláčať a hľadať nejaké vychytávky. Ako prvé som si všimol, že na okienkach chýbajú tie klasické sťahovacie rolety. Po chvíľke skúmania ako si do boha teraz zastriem som objavil dve tlačitka, ktoré môj problém vyriešili vskutku high-tech riešením. Stlačil som raz a okienko sa jemne zatemnilo, stlačil som tri krát a okienko bolo úplne nepriehľadné dobré, že? Proste malý chlapec s nový vláčikom.

Amsterdam

Všetky tri sedadlá som mal pre seba a keďže išlo o nočný let plus únava z busu bola stále prítomná nad plánom ako stráviť let som dlho neuvažoval. Svoj najdlhší non-stop flight som pokrstil najdlhším non-stop spánkom v lietadle vďaka čomu mi trinásť hodinový let preletel ako nič. Dobré ráno Mexiko!!