Ako som písal v predošlom článku boli sme kvôli povodniam  viac menej odrezaný od zvyšku sveta. Nemohli sme sa pohnúť do M´hamidu, ale ani späť do Marrakechu. Našťastie sme mali do odletu ešte pár dní, a tak sme nemuseli výraznejšie stresovať. Cestopis Maroko- Posledné dni a Agadir

V Zagore sme však už boli pár dní a chceli sme sa pohnúť ďalej. Príležitosť sa nám naskytla hneď ráno na miestnej autobusovej stanici. Stretli sme Američanku s priateľom Maročanom. Podobne ako my dvaja smerovali do Marrakechu, ale na rozdiel od nás ovládali miestny jazyk. To nám pomohlo zistiť informácie o stave ciest a rozhodnúť sa, čo ďalej. Jediná možnosť úteku pred vodou  bola kombinácia taxíkov do malého mesta, kde býval kamarát Američanky a následné opätovné vyhodnotenie situácie. Táto cesta sa nám oproti pôvodnému plánu predraží, ale nemali sme veľmi na výber.

Cestopis Maroko- Posledné dni a Agadir4

Taxík nás viezol cez úchvatné kopce a cestou sme mohli pozorovať, čo voda napáchala. Občas sme museli zastaviť a presunúť napadané kamene, ale ináč cesta prebiehala bez problémov. Dokonca sa mi podarilo obsadiť predné sedadlo a výhľad, ktorý som mal bol na nezaplatenie. Takto sme vystriedali dva rôzne taxíky a boli sme na mieste. Mali sme šťastie, že priateľ Američanky bol Maročan a dobre vedel koľko za taxík zaplatiť. Tým sme ušetrili nemalé dirhami.

Po pár hodinovej ceste sme boli na mieste a dali sme sa zisťovania aktuálnej situácie. Náš Maročan obvolal okolité autobusové stanice a dozvedel sa, že večer by mal ísť autobus do Agadiru.

Cestopis Maroko- Posledné dni a Agadir1

Sadli sme si na čaj a čakali na kamaráta Američanky, ktorý v tomto mesto žil. Bol to tiež Američan a zistili sme, že všetci sú v Maroku už aspoň rok a robia dobrovoľníkov. Ako sme tak pili čaj prefrčal popri nás spomínaný autobus, ale bol plný a nezastavoval. Ďalší mal ísť o 9 večer, a tak sme išli ku Američanovi na byt. Rozhodli sme sa na večeru spraviť tradičné Marocké jedlo- tajine. Za pár drobných sme mali tajine pre 6 ľudí, ktoré by nás v reštaurácii vyšlo min. 10x toľko. Dobre sme sa najedli a vyrazili čakať autobus. Nečakane, kvôli opätovným dažďom boli cesty pre autobusy opäť neprejazdné a neostávalo nám nič iné ako skúsiť to ráno. Jediné pozitívum bolo, že sme mohli prespať u Američana na gauči. V jednej miestnosti nás bolo aspoň 5, každý na svojom miestečku, ale vyspali sme sa dobre.

Cestopis Maroko- Posledné dni a Agadir3

Ráno sme sa dozvedeli, že bus nepôjde a museli sme vyskúšať taxík. Taxikári vedeli, že nemáme na výber a skúšali na nás prehnané ceny, ale nakoniec neuspeli. Vzali sme dva taxíky do Agadiru a platili sme zhruba o 30-40Dh/os viac, ako by nás stál autobus.

Do Agadiru sme dorazili pred obedom a so všetkými sme sa rozlúčili. Oni sa ponáhľali do Marrakechu a my sme sa rozhodli zostať na deň v Agadire, keď sme už obišli pol Maroka, aby sme sa tam dostali.

Počasie nám prialo a ihneď sme sa vydali na miestu pláž plnú turistických hotelov (fuuj). Na druhej strane som pomerne výrazne zaváňal, a tak by mi skok do Atlantiku prospel. Voda bola dosť studená a okrem mňa sa kúpalo len veľmi málo ľudí. Nejako som úvodný teplotný šok prežil a veselo sa tváril, že plávam.

Agadir ako hlavné mesto Maroka, sa od ostatných výrazne líši. Je plné moderných administratívnych budov, všetko je pekne upravené a po uliciach sa ponáhľajú  kravatáci. Neďaleko centra sme našli park, v ktorom sme si elegantne pospali na slnkom zaliatych lavičkách.

Ďalej sme sa bezcieľne túlali mestom, kým sme nenatrafili na  autobusovú stanicu. Rozhodli sme sa pre nočný spoj do Marrakechu, čím sme opäť ušetrili na ubytovaní. V Marrakechi sme strávili nasledovné dva dni do odletu späť do Milána….

 

Fotogaléria:

[nggallery id=603]

 

Páči sa mi