Naša nasledujúca zastávka bola brána do Marockej púšte- mesto Ouazazate. Cesta z predošlého prímorského mesta Essaouira bola pomerne dlhá a náročná lebo neexistovalo žiadne priame spojenie týchto miest. Mali sme na výber cestu späť do Marrakechu a následne prestúpiť na spoj do Ouazazate, ale keďže som logista, zvolil som inú možnosť. Tú predstavovala cesta do hlavného mesta Maroka- Agadiru. Počasie sa pomaly, ale isto menilo a smerovalo k pohrome, ktorá nás zastihla za pár dní. Každému odporúčam cestu Essaouira-Agadir, ktorá vedie cez krásne Marocké hory a verte mi, že  sa je na čo pozerať. V našom prípade sa spustil lejak, cez ktorý nebolo absolútne nič vidieť a som si istý, že šofér išiel po pamäti. Stále sme stúpali a k lejaku sa pridala aj hustá hmla alebo to už boli oblaky? K tomu všetkému cesta viedla cez extrémne ostré serpentíny, takže normálny človek by sa zrejme bál, ale ja som si túto scenériu a značné nebezpečenstvo užíval.

Miestni nás chceli v hustom lejaku vysadiť v nejakej dedinke asi 20km pred Agadirom, na čo sme značne namietali a svojich sedadiel sme sa držali ako kliešte. Nemyslím si, že to chceli spraviť zámerne. Skôr si zrejme mysleli, že pre nás neznáma dedinka je naša cieľová destinácia. Keby tam v noci a v lejaku vystúpime boli by sme do rána nahratí.

 

Cestovateľskí  bohovia nám dopriali a  vcelku sme sa dostali až do Agadiru. Síce nás autobus nezaviezol na autobusovú stanicu, ale nebolo to ďaleko. Po dedinke nás chceli vysadiť na nejakom Agadirskom obchvate, ale trvali sme na svojom a neoblomne opakovali: „Agair bus station“. Zrejme kvôli nám museli zísť z plánovej trasy, ale vysadili nás  plus-mínus na požadovanom mieste.

Autobusová stanica v Agadire má 3 poschodia a keby vás stále nenaháňajú Marockí predavači lístkov mysleli by ste si, že ste v Európe.  Stretli sme tam aj stopára z Ruska, ktorý bol na ceste už nejaký ten týždeň. Dokonca mal už aj stop z Agadiru, ale nanešťastie smeroval do Marrakechu a museli sme sa rozlúčiť. My sme si za 100Dh zohnali spoj do Ouzazate. Boli sme naozaj radi lebo kvôli pokročilej hodine sme mali pochybnosti, či ešte nejaký autobus zoženieme.

 

Ako vždy sme dali prednosť lačnejšiemu, ale pomalšiemu miestnemu dopravcovi pred Supratours (o rozdieloch som písal v minulom článku). Cesta trvala asi 9 hodín a väčšinu sme prespali. Z tvrdého spánku ma prebudili Maročania, ktorí nás začali budiť. Rukami nám naznačovali , že musíme prestúpiť do iného autobusu, ktorý už čakal. Bolo nám povedané, že je to priamy spoj, ale Marocký predajca lístkov by vám bez mihnutia oka tvrdil, že jeho spoločnosť má lietajúce autobusy a odvezú vás na mesiac. Takže, som sa rozhodol veriť miestnym, ktorí na rozdiel od predajcu nemali dôvod klamať a prestúpili sme.Cestopis Maroko- Ouazazate2

Nad ránom sme sa prebudili v Ouazazate, kde nás vítala zatiahnutá obloha a jemný dážď. V Ouazazate nie je žiadny hostel a netušili sme kde sa ubytujeme.  Miesta internetová kaviareň s veľkým bannerom hlásajúcim: „Open 24/7“, bola ako ináč zavretá. Neostávalo nám nič iné, ako behať s mobilom po meste a hľadať otvorenú Wifi. Podarilo sa a na nejakých fórach som našiel info o lacnom miestnom hoteli na hlavnej ulici mesta. Dokonca, sme kradli Wifi iba pár metrov od neho, takže za pár minút sme sa už na recepcií pýtali na cenu. Najzákladnejšia izba s dvoma posteľami stolíkom oknom, bez WC a kúpeľne stála luxusných 40Dh/osoba. Mali sme šťastie lebo po chvíľke sme zistili, že kvôli nečakaným búrkam v izbe nefunguje elektrina a zdarma nás presunuli do drahšej izby, ktorá obsahovala aj WC+ kúpeľňu.

Cestopis Maroko- Ouazazate5

Ouzazate je malé mesto, ktoré prejdete za deň. Hlavná zaujímavosť Ouzazate je jeho filmárska minulosť resp. budúcnosť. Natáčali sa tam filmy ako Gladiátor, Prince of Persia atď. Kúsok od Ouazazate sú filmové štúdia, ktoré sú otvorené verejnosti (nie zdarma).  Vybrali sme sa na taxíku prehliadnuť štúdia aspoň zvonka. Taxíky v Maroku sú lacné len pozor, aby vás nenatiahli. V Maroku platí jednotná taxa 5Dh/osoba za jazdu v rámci mesta. Taxík si zastavíte hocikde pri ceste zdvihnutím ruky  a cestou ľudia nastupujú/vystupujú podľa potreby.

Hneď za našim hotelom sa nachádzal miestny trh, kde si kúpite ovocie/zeleninu popr. nejaké prívesky a pod. V meste sa okrem toho nachádzajú aj dva supermarkety, ktoré určite pri kráčaním mestom nájdete. Keďže trh je podvečer už zatvorený prídu vhod.

V Ouzazate sme okrem iného našli aj najlepšie ceny jedla v miestnych podnikoch. Za tuniakovi sendvič s hranolkami sme nezaplatili viac ako 10Dh.

Cestopis Maroko- Ouazazate4

Večer sme sa vybrali túlať uličkami Ouazazate a náhodou sme sa dostali k miestnemu mostu. To čo sme videli nás naozaj šokovalo. Rieka bola kompletne vyliata na niekoľko metrov do každej strany od svojho pôvodné koryta a jej extrémne rýchly a divoký tok bol len pár cm od vozovky. Bolo to prekvapivé, ale zatiaľ sme tomu nevenovali veľkú pozornosť. To sa zmenilo pri presune do ďalšieho mesta Zagora, ale o tom až nabudúce.

 

Fotogaléria:

[nggallery id=603]

Páči sa mi