Po prílete sme absolvovali vyše hodinové čakanie na letisko kvôli colným procedúram. Všetko prebehlo v poriadku až na čakanie. S Kubom sme si čakanie skracovali očumovaním Talianok, ktoré práve prileteli. Z letiska do centra sme si zvolili ekonomickejšiu cestu autobusom. Na mieste pomery je letiskový autobus predražený, ale na druhej strane jazdí pravidelne, dovezie vás priamo do centra a stále je lacnejší ako taxík. Vystúpili sme v pešej vzdialenosti od hlavného námestia Jama-El-Fnaa, kde sme mali aj hostel. Námestie je skutočne priestranné plné pravých arabských obchodíkov, kebabov a na moju hrôzu aj zaklínačov hadov. Áno, mám z nich hrôzu. Všade po zemi mali araby rozložené kobry kráľovské a iné beznohé potvory. Našťastie, boli zrejme niečím omámené, ledva sa plazili, ale keď  ich zaklínač veľmi provokoval neváhali sa tváriť, že idú útočiť. Takže pointa, na Jama-El-Fnaa si dávajte skutočný pozor kam stúpate. Cestopis Maroko- Marrakech4 Na prvé noci sme mali rezerváciu v hosteli Rainbow, a bola to naozaj skvelá voľba. Za cenu pod 10EUR/noc sme mali peknú 6 miestu izbu na Jama-El-Fnaa, super sýte raňajky a strešnú terasu. Na uvítanie sme dostali marocký čaj a koláčiky. Počas pitia som si všímal interiér, ktorý bol zariadený v typickom arabskom štýle. Bokom som pozrel na Jakuba, ktorý bol v hosteli po prvýkrát. Po krátkej obhliadke vyzeral spokojne, tak sme sa rýchlo vybalili a vrhli sa na prieskum mediny. Na námestí majú stánky aj predavači džúsov, ktorí vám len za 4Dh priamo pred vašimi očami vyšťavia čerstvé marocké pomaranče. Po prvom pohári mi bolo jasné, že sa stanem pravidelným zákazníkom. Od rána sme toho moc nezjedli a rozhodli sme sa pre neskorý obed. Neohrozene sme odolávali všetkým nadháňačom, ktorý sa vás snažia vtiahnuť do svojho podniku, a že ich nie je málo. Nakoniec sme vôni kebabu podľahli a hladne sa usadili. Za 25Dh sme dostali grilované mäsko v arabskom chlebe a hranolky. Táto cena bola rovnaká na celom námestí a v jeho okolí. Na miestne pomery to je predražené, ale u nás by to stálo rovnako ak nie viac. Takže, ak sa vám nechce chodiť mimo centra mediny, je to dobrá voľba. Cestopis Maroko- Marrakech2 V každom turistickom sprievodcovi sa dočítate o nekonečnom labyrinte uličiek mediny. Ja môžem čestne prehlásiť, že je to pravda. Po chvíli predierania sa tesnými uličkami napchatými stánkami a ľuďmi vás úplne opustí orientácia. Všetky totiž vyzerajú takmer rovnako a dokonca aj v obchodoch predávajú tie isté veci. Preto som sa ani nesnažil pamätať si kadiaľ idem a nechali sme sa unášať davom ľudí. Boli sme v Maroku len chvíľu a nepoznali sme dobre mieste ceny, takže sme sa nič nechystali kupovať. Marocký obchodníci sa vás budú snažiť ošklbať pri každej vašej kúpe, takže nič nenakupujte pokiaľ si nespravíte prieskum cien. Zjednáva sa úplne všetko od oblečenia, suvenírov až po lístky na autobus a pod. Dokonca sa vás niekedy pokúsia natiahnuť aj na jedle (mimo reštaurácií kde sú ceny pevné). Pri pouličnom občerstvení si nikdy neobjednajte pokiaľ  nedostanete jedálny lístok (mávajú ho pouličný predajcovia)  alebo sa nespýtate na cenu. Ľahko sa stane, že za rovnaké jedlo zaplatíte aj dvojnásobok bežnej ceny. Proste bezhlavo zjednávajte úplne všetko lebo, keď vycítia vašu slabosť pokúsia sa vám tovar predať drahšie ako vo vychytených Parížskych butikoch. To platí hlavne pre Marrakech, v ktorom sú maximálne rozmaznaní turistami. Často sa stáva, že ak im odmietnete zaplatiť požadovanú a hlavne predraženú sumu budú zdutí a hnusní. Kúsok za hradbami mediny sme objavili veľký park plný mandarinkovníkov. Neváhal som ani sekundu a dal som sa do zberu. Neboli ešte úplne dozreté, ale nie každý deň mám možnosť dať si mandarínku priamo zo stromu. Boli pomerne kyslé, pekne šťavnaté a hlavne čerstvé a zadarmo. Cestopis Maroko- Marrakech Ako už býva zvykom večer sme sa na terase dali do reči s inými cestovateľmi vrátane blondínky z Pobaltia a týpka, ktorý sa nápadne podobal na Ježiša. Otvorila sa dobrá Kanadská whisky z duty-free a už to išlo. Ježiš vytiahol dobrý marocký materiál rôzneho druhu, ktorý spolu z litrom whisky zaručovali kvalitnú zábavu. O pár hodín som bol pristihnutý ako vediem inšpiratívny dialóg  resp. monológ s mojou topánkou. Cestopis Maroko- Marrakech3 Ráno sme si dopriali dlhý spánok a vybrali sa na čerstvý džús. Na moje sklamanie si to kobrí ľudia nerozmysleli a stále predvádzali svoje hady. Našiel som odvahu a prikradol som sa čo najbližšie. Och, ako som mohol byť taký sprostý. Kobrí asistent sa za mňa nenápadne prikradol a dal mi na krk hada. Nebola to kobra a dokonca ani nebol veľký, ale nedalo mi to nevykríknuť na celé námestie. Súčasne so mnou dali na krk hada aj objemnému Nemcovi, ktorý to tak športovo nevzal (ani sa mu nečudujem). Začal po nich kričať a keby mu hada nedajú okamžite dole zrejme by im ho niekam napchal. Nakoniec som sa nechal pofotiť a začali odo mňa pýtať 200Dh. Po mojej priamej otázke, či im šibe si vypýtali „len“ 100Dh. Dal som mu 20Dh a mohol byť rád, že je rád. Ja som skoro dostal infarkt, ale aspoň mám zážitok. Cestopis Maroko- Marrakech1 Počas druhého dňa sme sa rozhodli ísť hľadať autobusovú stanicu, odkiaľ sme na ďalší deň chceli vyraziť do neďalekého pobrežného mesta Essaouira, známeho svojou uvoľnenou atmosférou. Po dlhom hľadaní sa nám podarilo stanicu nájsť. Vládol tam absolútny chaos aký uvidíte len v Arabskom svete. Ihneď po príchode sa na nás vrhlo niekoľko predajcov lístkov, ktorí boli neskutočne otravní, ale odolali sme. Dobojovali sme sa až k okienku kde sme si kúpili lístok na ďalší deň za oficiálnu cenu 45Dh. Zvyšok dňa sme blúdili medinou a stále nachádzali nové a nové uličky. Večer sa niesol v rovnakom duchu ako predchádzajúci. Občerstvenie obstaral Ježiš v podobe litra Findlandie a marockých špecialít. Spolu s blondínkou nad ránom odchádzali na hostelom organizovaný trip  do púšte. To im nebránilo sa krotiť a za pár hodín sme boli všetci totálne KO. Ja a Kubo sme si našťastie mohli pospať  lebo sme predvídavo kúpili lístky na obedný autobus do Essaouiry.

Fotogaléria:

[nggallery id=603]

Páči sa mi