Podľa všetkého sa moja obľúbená nízkonákladovka WizzAir chystá rozlietať Slovensko smerom na nám geograficky i kultúrne blízky Balkán. WizzAir totiž v marci 2016 spustil novú a vlastne svoju prvú linku z BTS do hlavného mesta Macedónska- Skopje, o ktorom bude aj tento cestopis. Neprešlo však veľa času a súdruhovia na centrále Wizzu sa rozhodli oznámiť novú linku na Balkán, tentokrát do mesta Tuzla v Bosne. Do Bosny sa budeme môcť preletieť od koncom marca 2017. Ak by sa niekomu málilo konkurencia na seba nedala dlho čakať a jednu novú linku pridal aj RyanAir. Opäť sa bude lietať smerom na Balkán, konkrétne do mesta Niš v Srbsku. Linka sa oficiálne spúšťa koncom októbra 2016. O nových leteckých spojeniach zo Slovenska informujem aj na svojej FB stránke.

Na moju cestu do Skopje sa so mnou vydal aj spolucestovateľ Jakub, ktorí bol so mnou už v KyjeveMaroku. Na cestovanie som ho naviedol práve ja, takže môžem povedať, že tento web plní svoj účel aj keby to má byť len jedna osoba. Pevne však verím, že dobrú radu na cestu a inšpiráciu tu našlo už viac začínajúcich aj skúsených nezávislých cestovateľov.

Let z Bratislavy má prílet do Skopje až v neskorých večerných hodinách, v ktorých letiskové shuttle busy už spinkajú v garáži. Do centra Skopje to je okolo 20km a pokiaľ nie ste vášnivý nočný chodec, jedinú možnosť dopravy tvoria taxíky. Taxikári sú si dobre vedomí, že pre prilietajúcich pasažierov sú jedinou možnosťou dopravy, ale na rozdiel od iných krajín, ktoré som navštívil sa ceny napriek ich monopolu na odvoz nijako nezvýšili. Za cestu z letiska do centra Skopje zaplatíte teda 20EUR a nečaká vás žiadne zjednávanie, ceny sú fixné cez deň aj v noci. My sme si taxík zobrali ešte s dvoma Čechmi, a tak nás cesta vyšla na 5EUR/osoba.

 

skopje-2

Doviezli sme sa priamo do hostelu – City hostel Skopje, ktorý vedie súdruh Boby. Ide o rozľahlí dom, kde je na prízemí hostel a na poschodí býva Boby a jeho početná família. Za noc v privátnej izbe sme zaplatili 7EUR/os/noc. Boby je skutočne vtipný človek, rád poskytne všetky možné aj nemožné informácie a večer dáva chutnať ich domácu rakiju. Bobymu sa pravidelne stáva, že prijme viac rezervácií na privátnu izbu ako tých izieb vlastne má. Nešťastníci potom končia v spoločnej 8 posteľovej izbe. Poloha hostelu je super, 3min do potravín, lekárne, 10min k veľkému supermarketu a centru, 20min ku hlavnej autobusovej, vlakovej stanici.

Historické centrum mesta je kompaktné a bez problémov ho prejdete za 3-4 hodinky bez použitia MHD. Ako prvé sme v centre navštívili hlavné námestie na brehu rieky, ktorého dominanta je nadrozmerná socha Alexandra Veľkého a jeho koníka Alexandra Malého. V Skopje sú k videniu rôzne sochy na každom kroku. Podľa Bobyho to spôsobuje vláda, ktorá sa drží hesla: „Sôch nikdy nie je dosť.“ a poskytuje dotácie rôznym umelcom na ich tvorbu. Medzi najpopulárnejšie motívy patrí spomínaný Alexander a matička Tereza, ktorá sa v Skopje narodila a jej podobizeň nás sprevádzala na každom rohu. Pri ceste zo Skopje do Ohridu sme dokonca stretli jej šialenú avšak autentickú reinkarnáciu, ale to je príbeh na ďalšiu časť cestopisu. Po preskúmaní hlavného námestia sa odporúčam vyraziť na druhú stranu rieky, kde číha ďalšia početná skupina sôch, ale my sme sa zamerali na zrúcaninu pevnosti, z ktorej sa zachovali len vonkajšie hradby. Tie sú však v dobrom stave a vďaka vyvýšenej polohe ponúkajú pekný výhľad na centrum mesta. Za spomienku tiež stojí nulové vstupné, len pri vchode pozor na miestneho, ktorí vyberá od návštevníkov po cigaretke.

skopje-4

Kúsok od hradieb sa tiahnu malé úzke uličky plné zlatníctiev, reštaurácií a obchodíkov. Na ich konci sa nachádza malé trhovisko, na ktorom kúpite všetko od cigariet vysoko pochybného pôvodu až po holiace strojčeky ešte pochybnejšieho pôvodu.

Keď sme pri nákupoch musím spomenúť fakt, ktorý je pre nás nezávislých cestovateľov často krát rozhodujúcim pri výbere destinácie na trip. Reč je o cenách, ktoré sú v Macedónsku viac ako priaznivé. Ceny dopravy, potravín, cigariet a zrejme všetkého o sú odhadom o 60% nižšie ako u nás. Miesta mena sa nazýva denár a kurz je cca. 1EUR= 60MKD. Na výber denárov odporúčam bankomaty priamo na letisku, a nie zmenáreň viz. článok Hotovosť v zahrničí

 

skopje-1

Lacnota, ktorú Macedónsku závidí aj tvoja mamka však nie je jediný dôvod prečo mi táto krajina učarovala. Ďalším dôvodom sú samotný ľudia. V lacných krajinách mimo úniu je takmer pravidlom, že každý sa vás snaží ošklbať a zarobiť na vás úbohom cestovateľovi koľko sa dá. Zatiaľ som navštívil dve krajiny, v ktorých toto pravidlo neplatí. Jedna z nich je práve Macedónsko tou druhou je Gruzínsko, ktoré sa tento rok chystám opäť navštíviť. Ľudia sú tu skutočne milí, nápomocný, srdečný, ochotný a na trhu dostanete rovnakú cenu ako miestny. Veľmi príjemne ma u miestnych prekvapila aj úroveň angličtiny. Nehovorím o mladých študentoch , pre ktorých je AJ takmer samozrejmosť, ale o postarších dámach v malých potravinách, fastfoodoch a takmer všade. Jedného krásneho dna sme s Kubom šli na malý nákup piva do malého obchodíku pri hostely. Dvere boli otvorené, ale vo vnútri bola tma a keďže bolo aj dosť hodín usúdil som, že práve zatvárajú. Teta pred vchodom nás však zavolala dnu a vysvetlila, že vypadla elektrina. Druhá teta sa spýtala, čo potrebujeme a po tme nás zaviedla ku chladničke s pivom. Tam sme si vybrali, tety si všetko poznačili, v hlave všetko zrátali ,pivo nám dokonca zabalili a bolo nakúpené. Presnosť s akou to mali tety celé zorganizované ma skutočne fascinovala. Nemusím spomínať, že ak by sa podobná situácia stala u nás už z kilometra by svietila tabuľa „ Z technických príčin zatvorené.“

 

skopje-3

 

To bolo na úvod odo mňa všetko. V ďalšom článku napíšem o návšteve kaňonu Matka, v ktorom som si prenajal kajak, čo by bolo OK, lenže ja neviem plávať 🙂 Kompletná fotogalieria je tu

Páči sa mi