V poslednom cestopise sme s Kubom navštívili nádherný kaňon Matka, v ktorom som sa pár krát skoro utopil. Nastal čas opustiť Skopje a presunúť sa na hranicu z Albánskom, konkrétne do mesta Ohrid. Najprv sme si však museli kúpiť lístok na autobus na miestnej stanici. Macedónci sú skutočne výborne organizovaní národ, čo sa premieta aj do služieb. Lístok sme teda kúpili jednoduchšie ako u nás na Nivách, a k dokonalosti chýbal už len predajca Nota Bene.

Ráno pred cestou sme v hostely zistili, že lístok na rovnaký bus majú kúpené aj dve baby z Turecka a jeden párik z Rakúska. Autobus bol takmer prázdny, takže sme mali každý obe sedadlá pre seba. Okrem nás sa v autobuse zjavila aj samotná Matka Tereza, resp. jej reinkarnácia. Išlo o staršiu pani oblečenú rovnako ako svätá Tereza a dokonca sa aj podobali avšak pri reinkarnácií sa niekde stala chybička. Naša Tereza celú cestu vykrikovala na šoféra, že jej je zima, nech hovorí po Anglicky nie po Macedónsky a bola hnusná na každého okolo.

Po pár minútach jazdy sa nám pokazil autobus a musel prísť nový. Tereza prehlásila, že ona o poruche vedela už keď nasadala, lebo sa jej nepáčil zvuk motora. Následne sa pustila do mňa prečo ju natáčam. Samozrejme, som nenatáčal ju, ale celú situáciu s pokazeným busom a ona sa jednoducho priplietla do záberu. Každú sekundu som čakal kedy vyšle mojim smerom nejakú náhodnú kliatbu zo svojho bohatého repertoáru.

Po pár hodinách cesty sme dorazili do Ohridu, kde sme sa rozlúčili s ľuďmi z hostelu v presvedčení, že viac sa nestretneme. To sme však netušili ako sa mýlime a prepíšeme učebnice o náhode. Všetci okrem nás dvoch mierili do hostelu v Ohride, my sme však mali na pláne obhliadku mesta a nočný presun do Albánska.

 

cestopis-macedonsko-ohrid-2

 

Mesto Ohrid sa nachádza pri rovnomennom jazere, ktoré je najstarším jazerom v Európe. Okrem tohto prvenstva sa môže pochváliť krásnym okolím a čistou vodou, ktorá však bola na kúpanie pristudená. Popri jazere je vybudovaný drevený vyvýšený chodníček, ktorý vedie z prístavu až po kostolík svätého Johna. Ten je postavený na vysokom útese nad jazerom a výhľad skutočne stojí zato a dokonca je to celé zdarma.

 

cestopis-macedonsko-ohrid-1

 

Krásny výhľad a cesta popri jazeru nás inšpirovala k ceste do 20km vzdialenej Strugy pešibusom. Zo Strugy sme si chceli následne vziať nočný bus do prímorského mesta Durres v Albánsku. Naša túra začínala bez problémov a dokonca som zistil, že Macedónsko je krajina ako stvorené pre squatting. Pri jazere sa nachádzalo niekoľko bohom zabudnutých campingov, ktoré fungovali v dobe keď som ešte asi nebol na svete. Z doby najväčšej slávy tam zostala kopa malých chatiek a karavanov čakajúcich na nových hostí. Stačilo by vyhádzať bodrel jemne odblšiť resp. zavolať deratizátora s plameňometom a boli by ako nové. Od jazera sa k nám blížila búrka, takže úkryt nám padol vhod. Našťastie nás však obišla a cesta sa pomaly začala zatáčať preč od jazera. Ako sme tak kráčali popri hlavnej po oboch stranách sa rozprestierali nekonečné sady jabĺk, čo sme náležite využili. No nedajte si 100% raw, bio, eko jablká priamo zo stromu a dokonca zdarma.

 

cestopis-macedonsko-ohrid-4

 

Po 20km sme totálne zničený, ale živí dorazili do Strugy a to sme ešte netušili, že naša púť bola zbytočná. Za tmy sme sa pýtali domácich kde v keli je autobusová stanica, čo však takmer nikto nevedel. Situácia začínala byť krajne podozrivá keď sme prešli ďalších 5 km za mesto a stanica nikde. Nakoniec sme sa otočili a zistili, že asi pred 4km sme okolo stanice prešli a nevšimli si ju. Na jednej strane sme boli slepí, ale stanica bola ponorená v tme. Tento krát nevypadla elektrina, ale jednoducho bola zatvorená a žiadny nočný bus do Albánska neexistoval. Suma sumárom sme prešli cez 30km absolútne zbytočne pričom som mal obuté žabky a na jednej nohe sa mi počas kráčania vytvoril otlak veľkosti malej planéty. Ku koncu som už ani nechodil len skackal, kríval a keď som nasadil svoj šarmantný úsmev podľa Kuba som vyzeral ako utečenec z Pezinskej liečebne. A to som radšej nemyslel nato, že sme mohli byť pekne krásne v Ohride v hostely za 7EUR a ráno si vziať bus.

Nakoniec sme našli nejaký apartmánový barák, v ktorom sme si na noc prenajali 3 izbový pekne zariadený apartmán so super terasou za 10EUR os/noc.

Ráno sme sa opäť vybrali na už otvorenú stanicu a stretli sme tam dve turecké holky zo Skopje. Tu sa začala séria šialene nepravdepodobných stretnutí až som nadobudol dojem, že konečne mám stalkerku 🙂

 

KOMPLETNÁ FOTOGALĚRIA TU

Páči sa mi