Po prvom cestopise zo Skopje pridávam druhú časť, tento krát spolu zavítame do úchvatného kaňonu Matka nachádzajúceho sa len hodinku od Skopje. Na cestu do kaňonu Matka sme použili miestu MHD, konkrétne autobus č.60 z hlavnej stanice. Šofér mal predaj lístkov na saláme asi ako Fico párty pred svojim bytom kúpeným ešte v dobe kešu , a tak väčšina osadenstva vrátane nás dvoch cestovala grátis. Ako som spomínal v predošlom cestopise Macedónsko je lacná krajina, takže sme ušetrili zhruba 0,35EUR, čo nás z biedy zrovna nevytrhlo.

 

Kaňon Matka
Kaňon Matka

 

Autobus nás odviezol priamo do kaňonu, čo bolo viac na škodu, pretože cesta v kaňone Matka je veľmi úzka a autobus, kopa chodcov a autá sa jednoducho vedľa seba nezmestili. Po chvíľke sme to vzdali a pridali sa k tlupe peších, čo sa ukázalo ako rozumnejšie a rýchlejšie riešenie, avšak nerád sa pohybujem s davom ako ofca na ústupe pred ovčiarskym chlpáčom. Preto sme s Kubom začali preliezať cez dravú rieku po úzkych kamenných kvádroch až k malému vodopádu, ktorý bol zhruba v strede rieky. Tá bola umelo rozdvojená na časť pripomínajúcu divokú vodu v Čunove avšak obkolesenie horami dáva kaňonu Matka nádych, ktorý môže Čunovo a bratia Hochschornerovci ticho závidieť. Ako sme tak fotili scenériu a smiali sa ofciam kráčajúcim po hlavnej otočil som sa a spozoroval, že našu jedinú cestu späť zaplavuje voda. Hladina sa z ničoho nič zdvihla a nezostávalo nám nič iné ako vziať nohy na plecia. Totálne ľadová voda z hôr zaplavila do výšky členkov betónové kvádre resp. našu improvizovanú cestičku. Trošku studenej vody nikomu neuškodí, ale betón sa pod ľadovou vodou stal poriadne klzký a pád vpravo by znamenal stretko so svätým Petrom. Pád vľavo by som asi prežil, ale takmer určite by ma čakala skúška miestnej zdravotnej starostlivosti. Ako to na umelo divokých vodách už chodí prúd tu bol skutočne silný. Vodu som mal len po členky, ale kombinácia silného prúdu, klzkého betónu a mojej obuvi v podobe na totálku rozčaptaných žabiek mi dala zabrať. Napriek tomu matička Teraza stála pri nás a obaja sme túto skúšku viery zvládli bez ujmy. Žiaľ na fotenie nebola príležitosť, ale mám zopár záberov z gopro, tak si treba počkať na videjko.

 

Kaňon Matka
Kaňon Matka

 

Zhruba v strede kaňonu Matka je vybudovaná priehrada a vodná elektráreň, ponad ktorú vedie cestička pre peších. Nad priehradou bola rieka úplne pokojná až som neveril, že ide o rovnakú vodu aká sa nás o pár metrov nižšie pokúsila zneškodniť. Pri brehu teraz už pokojnej rieky sa nachádza reštaurácia a kaplnka svätého Andreja. Nás však viac zaujal malý stánok zdobený vlajkou Slovenska, v ktorom sa dal prenajať kajak. Na západe sú zvyčajne podobné atrakcie umiestnené v krásnej prírode poriadne drahé. To našťastie nie je prípad Macedónska a kaňonu Matka. Za prenájom jednomiestneho kajaku sme zaplatili 4 éčka za pol hodinu. Na výber bol aj dvojmiestny kajak za 6 éčok. Ako som sa už zopár krát priznal patrím do menšiny neplavcov, a tak som si veľmi svedomito začal navliekať detskú záchrannú vestu, do ktorej som sa samozrejme nezmestil. V momente keď som sa išiel zaprisahať Poseidonovmu kocúrovi, že začínam chudnúť ma zastavil vedúci a hodil mi vestu pre dospelú osobu. Popri smiechu nám vysvetlil dôvod prečo má v stánku našu vlajku. Chalan totiž pred xy rokmi žil v Nitre, čo je moje milované rodné meste. Nezostávalo nič iné ako povedať klišé: „Svet je malý.“ a vyraziť na vodu. Prekvapivo sme to s Kubom prežili, aj keď zákerné malé loďky, ktoré za sebou nechávali vlny mali na naše prežitie opačný názor.

 

Kaňon Matka
Kaňon Matka

 

Na druhý deň nás čakala už cesta do mesta Ohrid pri najstaršom jazere v Európe. O tom však bude až ďalšia časť. Kompletná fotogaléria tu

Páči sa mi