Večer sme ešte stiahli pár pív a pobrali sa spať. Dohodli sme sa, že ráno pôjdeme spolu navštíviť blízky Taj Mahal, ale po tých 10 pivách som veru nebol ochotný vstávať ani kvôli jednému so siedmich divou sveta. Nakoniec, som sa okolo 11 vyhrabal s menším dunihlavom z postele a išlo sa obdivovať Taj Mahal.

1512369_10200742633962915_570081424_n

Pred Taj Mahalom, samozrejme, stála kopa detí, ktoré mi chceli predať falošné lístky atď. Treba ich ignorovať a zároveň si dávať pozor na veci. Detský zlodeji pred Taj Mahalom sú totiž známi svojimi dlhými a špinavými prstami. Za lístok som zaplatil 1000 rupiek, čo bola najvyššia suma, ktorú som v Indií zaplatil za jednu vec (mimo ubytovania). Pred vstupom do Taj Mahal-u armáda prehľadávala vaky a mne zhabali cigaretky. Pokúšali sa mi zhabať aj ručne vyrezávanú drevenú fajku, ktorú som si kúpil v Delhí, ale tú som im skalopevne odmietal vydať.

Za bránou ma čakal už samotný Taj Mahal a priľahlí park. Ako väčšina pamiatok v Indií bol aj areál Taju veľmi čistý a udržovaný.  A najlepšie na tom bolo, že vás nikto neotravoval a nesnažil sa vás ošklbať. To bolo v priamom kontraste s tým, čo sa odohrávalo na druhej strane brány. Tam ako obvykle vládol chaos, špina, bordel a panika.

1502571_10200742634162920_1774012464_n

Mal som trošku smolu, lebo počasie mi neprialo a Taj Mahal bol zahalený hmlou Tým pádom som nemohol poriadne fotiť a niekedy som mal problém zahliadnuť Taj aj očami. Ako turista som mal „VIP“ lístok, ktorý mi umožňoval preskočiť dlhé rady a ihneď ísť dnu. Z vonku pôsobil Taj Majal veľkolepo, ale z vnútra ma až tak nezaujal. Vo vnútri bolo zakázané fotiť, ale tento zákaz nebol nejako rešpektovaný. Prehliadka samotného vnútra Taj Mahalu mi zabrala zhruba 5 minút. Poprechádzal som sa po okolí, ktoré ma zaujalo viac. Po cca. dvojhodinovej prechádzke a fotení som sa vybral s čistého areálu späť do chaosu v Agre.

Stále ma lákalo nakŕmiť opičky a neodradil ma ani neúspech s predošlého dňa. Vybral som sa teda do rovnakého parku vyzbrojení entuziazmom a starým chlebom. Najprv som sa ubezpečil, že nikde nevidím alfa samca svorky a odchytil si pár malých opičiek. Zohol som sa k nim a nastavil im ruku s chlebom. Tie zlatíčka mi ho začali brať s ruky s tými malými chlpatými ručičkami. Za chvíľu pribehli ďalšie a chleba sa mi rýchlo míňal. Nechcel som, aby na mňa naskákali keď mi dôjde, a tak som sa dal na ústup. Medzičasom si ma ešte odfotili okoloidúci turisti J Misia bola splnená a mohol som sa ísť flákať po Agre.

 

1507955_10200742637643007_963038980_n

Po doflákaní som si išiel trocha pospať a na streche hotelu som zase našiel Charlieho s Bonnom. Ako bolo zvykom dali sme si zase pár pív pri výhľade na Taj Mahal a za chvíľu nastala tma. V Indií tma nastáva o dosť rýchlejšie ako u nás. Bola to moja posledná noc v Agre, a tak som sa chcel ísť ešte trocha prejsť po meste. Po pár krokoch sme narazili na početnú skupinu ľudí, ktorí kričali pred nejakou budovou. Zrazu sa s každého rohu začali hrnúť ďalší a ďalší ľudia v sprievode vojska na jeepoch. Každý normálny turista by zdrhol kade ľahšie, ale ja nie J. Natlačil som sa dopredu a každého sa pýtal, čo sa deje. Dav začal byť trošku nervózni a prihrnuli sa ďalší vojaci. Skoro nikto nevedel Anglicky, ale nakoniec sa mi podarilo zistiť, čo sa deje. Dozvedel som sa, že Indické vojsko zatvorilo nejakého moslimského turistu a obvinili ho s terorizmu. Takže v skratke povedané: Ocitol som sa uprostred moslimského protestu pred Indickou policajnou stanicou. A okrem toho, aby som zdrhal som sa natlačil dopredu. Nebezpečenstvo tam bolo poriadne, ale protestujúci ma nijako neohrozovali. Síce na mňa dosť začudovane pozerali, ale na to si v Indií rýchlo zvyknete. Charlie s Bonnom nezdieľali moje nadšenie, že sme v centre moslimského protestu a dosť násilne ma ťahali preč.

 

Na streche hotelu sme si dali opäť pivko a robili si srandu, že skončíme ako vo filme „Argo“. Na duhý deň ma čakala cesta do najposvätnejšieho hinduistického mesta- Varanasi.

 

 

Fotogaléria:

[nggallery id=606]

 

 

 

 

Páči sa mi