V poslednom článku som písal o malom a  príjemnom prímorskom mestečku Pondy. Práve v Pondy som sa začal zamýšľať, či by som nemal navštíviť odborníka. Vždy som býval čistý extrovert, ktorý sám so sebou nevydržal ani hodinu. Čoraz viac som začal preferovať zvieraciu spoločnosť pred tou ľudskou 🙊. Keďže ide o výraznú zmenu jednej z hlavných povahových čŕt, seriózne som sa zamyslel čo sa to so mnou robí. Dr. Gúgel povedal, že zrejme ide o nádor, syfilis prípadne jemnú parazitickú infekciu 😱. Keďže mi podobné diagnózy vybehli aj pri googlení: “ Mám soplík, umieram?“ zostal som v pohode a tieto zmeny prisúdil veku. Celý tento trip bol o hľadaní odpovedí v samom sebe a skúmaní svojho nového ja, ktoré sa mi začínalo celkom páčiť.  To by nebolo možné, ak by som sa do Indie nevybral pekne sám so sebou, tak ako v svojich cestovateľských začiatkoch.

Prvá výnimka nastala v Pondy, kde som sa po prvýkrát socializoval. Na hosteli som sa dal do reči s týpkom z USA, ktorý mi rovno prikývol na nočný Tour de Bar, počas ktorého sa k nám pripojila skupina Francúzok 🤷‍♂. S Franklinom sme sa dohodli, že na ďalší deň navštívime jeden z najväčších mangrovníkových lesov sveta- Pichavaram. Podľa máp bol náš ciel vzdialený 70 km, takže hoďka cesty a sme tam, či?

Bolo jasné, že na priamo to nepôjde, a tak som cestu do Pichavaram s dvoma prestupmi. Kým ja som nám šiel zháňať potravu v priľahlých stánkoch, z ktorých by mal západný hygienik nočne mory, Frank vzal na seba náročnejšiu úlohu. Behal po parkovisku, skákal pod idúce busy a zbesilo kričal názov našej destinácie:“ Chidambaram, baraam, baraam.“ 🤣 Naskakovať sme museli za jazdy, ale prvý krok na ceste do Pichavaram sme zvládli prekvapivo hladko. V buse sa nám prihovoril slušne vyzerajúci starší pán, ktorého naša prítomnosť nesmierne tešila. Vytiahol svoj notes a začal nám ukazovať vynálezy, na ktorých pracuje. Pamätám si na slamku z nejakého v Indii sa hojne vyskytujúceho koreňa, ktorá by sa vďaka nariadeniam EU mohla u nás pekne ujať. Pán vynálezca bol veľmi milý, a tak sme mu zaželali veľa úspechov a vyskočili na stanici v Chidambaram.

Cestopis India- Pichavaram

Tá bola ešte väčšia ako v Pondy a úloha nájsť správny bus bola tentokrát na mne. Pomocníci šoférov za mnou pribehli a do ucha mi hulákali: „Where you go, sir? Pondyy, Pondyy?“ Po chvíľke vtipného kriku nás naložili na náhodný bus čo zvyčajne býva príčina situácie, keď po pár hodinách jazdy zistíš, že si na opačnom konci krajiny, ako bolo v pláne 🙊. Našťastie, sme po chvíľke boli na mieste a čakal nás posledný prestup. Naskočili sme do niečoho čo pripomínalo chicken bus v Guatemale, ktorého šofér drbol životné úspory do audio výbavy 🎧🎧. Po chvíľke jazdy mi bolo jasné, že toto je deň kedy prídem o sluch a takmer som si neuvedomil, že sme zišli z cesty a ideme originál krížom cez pole. Aj by som sa nad tým pozastavil, ale po týždni v Indii by ma neprekvapilo ani keby náš bus je vlastne ponorka s krízou identity.

Cesta nám trvala cez 3 hodiny, z čoho sa dá jasne usúdiť, že odhadovať dĺžku cesty podľa km je v Indii nemožné. Areál Pichavaram vyzeral byť dobre spravovaný, všade bolo relatívne čisto a najviac ma šokovalo, že sme tam boli skoro sami. Na výber sme mali z člnov rôznych pohonov a veľkostí, z čoho sme si logicky vybrali ten nemenši (asi pre 6 ľudí ) s ručným pohonom. Za celú túto parádu sme zaplatili max. 10 EUR za oboch + malý úplatok veslárovi, aby nás vzal na tajné miesta. Myslím, že nás vzal tam kam všetkých ostatných, ale za tú drinu si tie prachy zaslúžil. Preto sme mu dali aj viac ako si vypýtal ✌.

 

Po týždni som konečne nepočul žiaden krik ani trúbenie, ktoré nahradilo početné vtáctvo 🐦🐦. Bol to taký balzam pre dušu, a aj oči a bolo to presne to, čo som potreboval. Schuti som si ľahol do člna a riadne si zdriemol pri speve vtákov. Po dvoch návštevách Indie som objavil miesto s čistou prírodou a minimom ľudí, bol som šťastný. Človek by čakal, že India je podobných miest plná, ale opak je pravdou. Buď budú všade odpadky, alebo sa len tlačíš v dave a nič nevidíš, zvyčajne oboje.

Pri východe som si všimol, vizuálne silný billboard s fotkami reálnych ľudí rozsekaných pri búračkách. Polemikou zostáva, či by bolo vhodné spraviť také niečo aj u nás. Čo myslíš?

Cestopis India- Pichavaram