Ráno som musel vstávať už o 4 ráno, aby som stihol vláčik do nie veľmi vzdialeného Jaipuru. Mal som štastie, že som sa na stanicu vybral v dostatočnom predstihu. Stal som sa totiž obetou indickej zgerby. Po príchode na stanicu som sa vybral pri okienko skontrolovať, či je všetko OK. Pred okienkom čakal Indián, ktorí si vypýtal lístok. Povedal mi, že môj vlak bol zrušený a mám ísť na prvé poschodie stanice, kde je turistické infocentrum. Vyzeral ako zamestnanec železníc, a tak som mu ja blbec tie jeho chujoviny uveril. Hore čakal ďalší Indián, ktorí potvrdil, že vlak bol zrušený a musím ísť na inú stanicu a na iný vlak. Vybral sa so mnou na parkovisko, kde by zohnal taxík a tváril sa, že pre mňa zjednáva cenu. Samozrejme, to bola jedna špinavá parta.

Viezli sme sa do rezervačnej kancelárie, ktorá bola otvorená non-stop, a kde som si mal kúpiť lístok na ďalší vlak. Táto rezervačná kancelária spadala po ministerstvo železníc, a tak by mala byť v rámci možnosti dôveryhodná. Ako to už v Indií chodí, nemôžete veriť nikomu ani úradníkom, policajtom proste nikomu!! Tvrdil mi, že ďalší vlak je plný, a či si nechcem objednať auto a šoféra, ktorí ma všade odvezie. Keď mi na kalkulačke naťukal cenu, postavil som sa a odišiel. Taxikárovi som povedal nech ma zoberie na naspäť na pôvodnú stanicu, lebo som to vyčuchal, že Indiáni ma dostali. Na stanici už nás čakal nejaký smradoch, ktorí pre zmenu povedal, že môj vlak nebol vôbec zrušený, a že za 10 minút odchádza. Taxikár si za cestu vypýtal 2000Rs za čo dostal môj vražedný pohľad. Za 2000Rs by ma bol vozil týždeň po Delhí, a nie pol hodinku po staniciach, čo bol aj tak podvod. Hodil som po ňom 200Rs, čo bolo aj tak veľa a rozutekal sa na vlak. Tesne, tesne som to stihol a konečne sa posadil do správneho vlaku v správnej stanici. Vedľa mňa sedeli tiež nejaký chalani- cestovatelia, tak som im hneď ozrejmil, aby Indom neverili ani, že nebo je modré. Oni mi pre zmenu hovorili ich príbehy, ako sa ich snažili napáliť.

Rikšáci sa im snažili nakecať, že Paharganj je zavretý, a samozrejme ich zoberú do iného lacného hotela, v ktorom zhrabnú províziu. Predstavte si, že by sa vám niekto snažil nakecať, že Petržalka je zavretá. Asi by ste si vypýtali matroš, na ktorom daná osoba fičí. Indiáni vám, ale podobné somariny budú tvrdiť s vážnym výrazom na ksichte. Zrejme si myslia, že sme totálne vymletý. Tých, ktorí zo mna robili blbca som vždy úplne ignoroval popr. ich poslal do prdele. Keď sa na mňa nalepil pouličný predavač s nejakými retiazkami za pár rupiek, tak som sa ho zo srandy pýtal, či je to pravé striebro, zlato atď. Samozrejme, bol by na mieste odprisahal, že jeho náramky sú s Atlantídy ukované Santom pomocou Thorovho kladiva, ak by ste sa ho na to spýtali. Pripomínam nič im neverte J

Cesta do Jaipuru prebiehala v pohode. Dostal som papať, pospal si a sledoval Indiánov, ktorí kakali všede popri trati. Išiel som v triede CC, čo je ekvivalent našich EC/IC vlakov.

Nakoniec, som bol rád, že ma napálili. Bola to dobre organizovaná parta profíkov, ktorí vedeli, čo robia. Stálo ma to 200Rs (3EUR) vďaka čomu mám zážitok a skúsenosť. Od vtedy sa žiadnemu Indiánovi nepodarilo ma napáliť, čo je vzhľadom na počet pokusov (stovky) veľký úspech. Lepšie dobrodružstvo ako čakať na stanici na vlak.

 

Fotogaléria:

[nggallery id=606]

Páči sa mi