Keďže lietadlo ihneď po pristátí napojili na tunel, nemal som možnosť zacítiť Indický vzduch. Tým boli moje pľúca o pár minút dlhšie v relatívnom bezpečí. Letisko v Delhí je čisté, moderné a žiadny šok ma tam zatiaľ nečakal. Vybavil som si formality, a po pol hodine čakania som konečne uvidel môj batoh. Už mi nič nebránilo opustiť bezpečnosť letiska a vydať sa do absolútneho chaosu menom India.

1604750_10200742603442152_1847532997_n

Prvý moment pod indickým nebom bol ako inak ŠOK. Do očí sa mi nahnali slzy, nie že by som plakal, ale oči ma štípali tak, ako keby si všetci naraz vyzuli topánky a strčili mi smradľavé ponožky rovno pod nos. Pochopil som, čo ľudia mysleli pod pojmom „India totálne zahltí vaše zmysli“. Čuch – hrozný smog a smrad, sluch – non-stop trúbenie tisícok aut a neustále pokrikovanie, zrak – vaše oči budú vidieť dovtedy nepredstaviteľné.

Z letiska som mal dve možnosti, ako sa dostať do Delhí: taxík alebo vlak. Zvolil som si vlak a spravil som správne. Lístok sa dá kúpiť v automatoch na letisku a stojí 150Rs. Pred cestou som ešte musel ísť na záchod. Mierne vystrašený som otvoril dvere WC a očakával, aké prekvapenie ma za nimi čaká. Našťastie, tam bol normálny záchod, a tak mi nič nebránilo vyloviť s batohu hajzlák a vypustiť na svet dlho zadržovaného krakena.

Vravel som, že som spravil dobre, keď som si vzal vlak, a nie taxík. Taxikár by sa vás nepochybne snažil ošklbať a do centra by ste sa dostali o dosť neskôr, ako vlakom. Na druhej strane, vlak bol moderný, čistý, rýchly, a nikto sa vás nesnažil ošklbať. O necelú hodinku som vystúpil na New Delhi railway station odkiaľ som to mal kúsok do miestneho backpackerského ghetta „Pahargang“.

1557554_10200742603642157_837561328_n

Prvý problém nastal, zistiť kde vlastne Pahargang je. Pýtal som sa policajta a nejakého uja, samozrejme ma každý poslal na úplne opačnú stranu. Naštasie sa pri mne zastavil ďalší ujo, s dobrou AJ, ktorý mi vysvetlil cestu a rozhodol som sa mu veriť (intuícia mi vravela, že tento ujo neklame). Druhý problém nastal v momente, keď som uvidel cestu, cez ktorú musím prejsť. Predstavte si zhruba 6 prúdovú cestu (3+3), cez ktorú musíte prejsť bez pomoci prechodu, semafórov a ďalších západných vynálezov. Chvíľu som tam bezradne postával a okukoval štýl Indiánov, ktorí sa krkolomne vrhali do cesty mnohým autám. Nakoniec som sa odhodlal ísť aj ja, a prekvapivo som to prežil.

Pahargang ponúka veľa možností ubytovania v rôznych úrovniach pohodlia. Všade naokolo som videl horiace odpadky, spiacich ľudí, všade prítomných túlavých vyhladovaných psou, a nemohli chýbať ani kravy. Uši mi pílilo neustále trúbenie a vykrikovanie Indov. Môj mozog bol týmto ničivým útokom na moje zmysli trošku mimo, a rýchlo som si potreboval nájsť ubytovanie, kým si nejaký Ind všimne, že niečo hľadám a pokúsi sa ma ošklbať. Obehol som asi 3 guest housi, kde mi ponúkali izbu za 400Rs, čo som ako extrémista odmietol a rozhodol sa nájsť niečo za 300Rs. Po chvíľke sa mi to podarilo a mal som izbu bez teplej vody, s tvrdou posteľou bez periny, ale bol som spokojný. Zhodil som batoh a vydal sa na krátku prechádzku  po okolí.

1499424_10200742605242197_1664463030_n

Potreboval som sa zbaviť úvodného šoku, ktorý ma zachvátil. Mal som úplne zmenené vnímanie, niečo ako Alica v krajine zázrakov až na to, že v mojom prípade to bolo skôr Adam v krajine chaosu, smradu a bordelu. Uvidel som nápis BAR/RESTAURANT a bez váhania som vstúpil. Bol to podnik pre „vyššiu indickú vrstvu“ resp. klíma, čistí ľudia a jedli s príborom. Objednal som si papať a na spamätanie pol decko rumčeku s pivkom. Ľudia, nikdy som asi nejedol nič lepšie. To jedlo bolo neskutočne úžasné. Zjedol som čo som zbadal vypil pol rumčeku s pivkom a spokojný sa pobral do mojej izby.

Jetlag? Nikdy. Ráno som bol hore okolo 7 AM, čo bol pri +5,5 hodinovom časovom posune celkom slušný výkon. Chvíľu som len tak ležal a ešte stále sa spamätával. Ako prvé som si potreboval kúpiť lístok na vlak do Jaipuru. Železničná stanica bola asi 5 min chôdze, čo je jedna s hlavných výhod ubytovania v štvrti Pahargang. Ako turista môžete využiť službu rezervačnej kancelárie pre turistov. Ide to tam rýchlejšie a zamestnanci vám poradia s vypĺňaním rezervačného formuláru. Odporúčam zakúpiť knihu Train´s at Glance za 40 Rs kde máte prehľadne vypísané všetky vlakové spoje v Indií. Do rezervačného formuláru musíte vyplniť kopu vecí viac info:…..Na stanici som stretol týpkov z USA a Francúzka. Dali sme sa do reči a spoločne sa vybrali na neďalekú Main Bazaar road, kde sme šli na net a pokúpili nejaké suveníry. Američan žil v Indií už 12 rokov, a tak sme s neho ťahali užitočné informácie.  Počas chôdze sa každých pár sekúnd za nami zastavovali ľudia, aby sme navštívili ich obchod, alebo nám chceli rovno dačo predať, alebo z nás vymámiť nejakú rupku. Je to fakt otravné, ale musíte si zvyknúť.

1535410_10200742608602281_876008202_n

Američan nás zobral do neďalekej miestnej reštaurácie kde varili naozaj vynikajúco a za miestne ceny. Výdatný a skvelý obed stál zhruba 1,30€/os.

Na poobedie sme sa s chalanmi dohodli, že pôjdeme do nejakej kľudnej a čistej časti Delhi. Pred 4 PM som vyliezol z izby a išiel zjednávať cenu s rikšákom. Zlaté pravidlo číslo jedna: Rikšáci su najvačšia zgerba a nikdy, nikdy im neverte ani slovo. Cenu vždy zjednávate, kým si spravíte prehľad koľko by ste mali zaplatiť pár dní potrvá, takže na začiatku vás ošklbú, ale snažte sa, aby to bolo minimálne. Sprepitné sa nenecháva. Keby je to na mne, okrem sprepitného by som im tam nechal granát. Rikšákov som fakt nemal rád, ale nemal som na výber. Doviezol som sa do hotela Američana, v ktorom sme mali stretávku. Jeho hotel mal fajnú strešnú terasu, ktorá bola obľúbené miesto hippiesákov. Izba tam stála zhruba 500Rs.

1601096_10200742610442327_1630938681_n

Pred hotelom mal búdku pre-paid taxi, kde si predplatíte rikšáka za pevnú oficiálnu cenu, a keď vás dovezie na miesto nedostane rupky, ale papierik, že ste už zaplatili v búdke. Takto máte istotu, že zaplatíte rovnakú cenu ako Indovia a dobre sa dá na tom naučiť odhadovať skutočné ceny, ktoré by ste za rikšu mali platiť.

Uháňali sme po cestách s neustále trúbiacim klaksónom, ktorý je v Indií ultimátny dopravný zákon. Žiadne dopravné predpisy len čistý chaos, prvý ide ten kto má silnejšiu trúbu. Protismer chodník, to je jedno.Je neuveriteľné, že pri tomto chaose som za mesiac v Indií videl len jednu haváriu, ale šoférovať by som sa tam neodhodlal.

 

1512378_10200742612002366_620215049_n

Vystúpili sme niekde v bohatej časti Delhi, kde to vyzeralo ako na inom svete. Všade pekné domy, čisté ulice, túlavé psi sa prehánali po parkoch namiesto hrabania odpadkov. Išli sme do veľkého parku kde boli úžasné staré budovy a nikde žiadny turisti. Ideálne miesto na sadnutie pod palmu a naplnenie fajky hašišom. Američan mal naštastie všetko uvedené, a tak sme si v trojici sadli pol palmu a relaxovali pod opojným obláčikom afgánskeho matrošu.

 

 

 

 

Fotogaléria:

[nggallery id=606]

Páči sa mi