Po Jaipure (článok India- Jaipur) ma čakala celonočná cesta vlakom do mesta Agra. Po skúsenosti z Delhí (článok India- Delhí) som všetkých otravných Indiánov ignoroval a zamieril rovno na nástupište. Na cestu som použil sleeper class, čo je zrejme najpoužívanejšia trieda medzi backpackermi. Pokiaľ je to možné pri rezervácií  vždy trvajte, aby vám dali hornú posteľ. Tá sa počas sa počas dna neskladá, a  je tam najviac súkromia a pokiaľ ste dlhý ako ja nohy vám jednoducho budú trčať do uličky.

Počas dlhej cesty do mesta Agra som niekedy vykukol s okna a zvyčajne som zahliadol originál slumy a zohnutých kakajúcich Indov. Indická pôda musí byť fakt úrodná po takom hojnom hnojení.

1511106_10200742625242697_1695875941_n

Konečne som sa dočkal a vláčik s pár hodinovom meškaní zastal v stanici Agra Cantonn. Ako to už býva zvykom ihneď sa po mne rozbehli rikšáci, ktorí nápadne pripomínali hladné psi vetriace korisť. Nebojácne som medzi nimi kľučkoval, ignoroval ich a po tých najotravnejších som kričal: „Džao“. To v ich jazyku znamená „Go away“ a.k.a „Nechaj ma napokoji“. Po tomto tradičnom rituáli som sa konečne dostal k búdke pre-paid taxi. Tam je pevný cenník, úradník vám vypíše doklad a vy sa s úsmevom na tvári odveziete za rovnakú cenu ako Indovia. Dal som sa vysadiť v pár km vzdialenej Agra Fort. Spolu s Taj Mahálom je Agra Fort hlavné lákadlo mesta.

 

 

1545993_10200742628602781_1656327923_n

 

Ide o rozsiahlu červenú pevnosť, ktorá slúžila ako maharadžove sídlo. Vstup pre Inda bol 10Rs a pre turistu 200Rs. Podobná diskriminácia by ma v EU zrejme poriadne vytočila, ale v tejto neuveriteľnej krajine kde cítite ako Alica v krajine zázrakov (v psychadelickom zmysle slova) som ten 20-násobok ceny rád zaplatil. Je to ich národné dedičstvo a snažia sa ho udržovať čisté a v dobrom stave, takže turisti majú smolu a musia si priplatiť.

 

 

1604875_10200742626002716_228195873_n

Pred bránami stáli nejakí Indovia a snažili sa ma presvedčiť, aby som si ich najal ako sprievodcov. Výnimočne, im stačilo povedať nie raz a dali mi pokoj. Agra Fort bola naozaj veľká, čistá, udržiavaná a hlavne relatívne kultúrna. Tým myslím, že Indovia vo vnútri boli pekne oblečení a na kakanie a cikanie používali záchod. S veľkým backpackom na chrbte sa na mňa trošku začudovane pozerali, ale v Indií si veľmi rýchlo zvyknete, že na vás ľudia doslova civia.

Podarilo sa mi stretnúť ďalších cestovateľov  a hneď som sa ich spýtal, či nevedia o vhodnom ubytovaní. Mal som šťastie a odporučili mi super hotelík s výhľadom na Taj. Rikšák poznal hotel podľa mena, a tak som nemusel ísť googliť adresu. Noc ma stála 500Rs, čo bolo trošku viac ako v predchádzajúcich hoteloch, ale izba bola čistá, voda v rámci možností teplá, a myší tiež bolo menej. A najlepšia bola strešná reštaurácia s výhľadom na Taj. Ihneď po vybalení som sa tam nasáčkoval a poriadne vyhladnutý som očami hltal jedálny lístok. Mali tam aj veľmi príjemnú obsluhu. Chlapci boli veľmi slušný a úctivý. Zaviedli si tam podpultový predaj piva, čím si trošku privyrábali. Za svoje dobré správanie, samozrejme, očakávali nejaký bakšiš, ale na rozdiel od mnohých ostatných si ho aj zalúžili.

1003924_10200742632642882_2036946759_n

Pri neskorom obede som sa dal do reči s dvojicou Angličanov, ktorí sa vydali na niekoľkomesačný trip po Indií. Volali sa Charlie a Bono a boli o niečo starší ako ja. Pri pivku sme si pomenili nejaké skúsenosti a radi o Indií a dohodli sme sa, že pôjdeme na prieskum okolia.

Keď sme vyšli na ulicu Indovia nelenili a v tlupách sa na nás vrhli. Pohľad na troch belochov ich ziskuchtivosť vyrajcoval na maximum, a tak sa nám snažili predať všetko možné aj nemožne. Bono si kúpil „Rolex-ky“ za pár rupiek, a na všeobecné prekvapenie fungovali minimálne do môjho odjazdu.

Pri zdrhaní pred Indami  sme našli útočisko v neďalekom parku, ktorý pôsobil oproti chaosu za jeho bránami ako skutočná oáza pokoja. Pred bránou stáli ozbrojení vojaci a dnu pustili len čisto vyzerajúcich ľudí.

1558450_10200742631882863_278938703_n

V parku som po prvý raz v živote uvidel divoko žijúce opice. Okrem nich tam boli kravy, psi, ovce atď. Keby nejaký človek našiel môj foták a pozrel si fotky, myslel by si, že som bol v zoo. Samozrejme, nemôžem zabudnúť Indou, ktorí boli rodu Homo sapiens sapiens, ale svojim správaním skôr pripomínali divoko žijúce stvorenia zvieracej ríše.

Keď som uvidel tie zlaté malé opičky dostal som blbý nápad ich kŕmiť. Aj miestny túlavý hafan si myslel, že je to blbý nápad, lebo stiahol chvost a zdrhol do kríkov. Začal som kŕmiť mláďatko opice a zrazu dobehli ďalšie opice a pridal sa aj vodca smečky. Ten bol niekoľko-krát väčší oproti kolegom a mal výrazne červený zadok. Zrazu sa na mňa rútil gang hladných opíc a radšej som sa dal na útek. Charlie s Bonom stáli o kus ďalej a smiali sa mi. Vraveli, že som buď super odvážny, alebo super sprostý keď som ich išiel kŕmiť. Mohli na mňa ľahko skočiť a poškriabať ma, čo by znamenalo návštevu nemocnice a injekciu proti besnote.

 

 

1601030_10200742632442877_341836064_n

Večer sme si s Charliem a Bonom spravili alko večer v strešnej reštaurácií. Každý sme vypili aspoň  6 pív a následne sme zostali hladný. V hoteli varili dobre, ale chceli sme vyskúšať niečo iné. Chalani mali Lonely Planet, a tak sme sa začítali a zistili sme, že pár krokov od hotela je dobrá reštaurácia. Bola moderne zariadená, čistá, menu bolo v angličtine, ale na indické pomery bola strašne sterilná. Pokiaľ sa chcete najesť v podniku spĺňajúcom západné štandardy, reštaurácie s Lonely Planet sú na to ako stvorené. Ja som sa, ale vždy lepšia a za zlomkovú cenu najedol v miestnych špinavých podnikoch na uliciach.

 

 

 

Fotogaléria:

[nggallery id=606]

Páči sa mi