10441964_10201499334639959_5454770873607498748_n

Na prvý trip tohto roku som sa vydal do Gruzínska. Ako zvyčajne som letel WizzAir-om z Katowice- Gruzínsko a spiatočná letenka ma vyšla na pekných 50EUR. Odlet z Katowic som mal o pol 1 ráno, ale na letisku som bol výrazne skôr kvôli spojeniam z Ostravy. Po prechode security checkom sa mi naskytol pomerne vtipný pohľad. Aj napriek neskorej nočnej hodine bol ešte otvorený miestny duty free, a keďže sme leteli mimo schengen ceny boli naozaj výhodné. Liter Zubrowky som kúpil za zhruba 5EUR a ihneď sa posadil k páru Čechov a rozhodli sme sa skrátiť čakanie na let. Ako som si všimol neboli sme z ďaleka jediný a viac ako polovica pasažierov môjho letu sa statočne občerstvovala. Takže pri gate to vyzeralo doslova ako v bare.

Po vyše 3 hodinovom lete sme konečne pristáli na letisku v Kutaisi na západe Gruzínska. Ihneď som sa vybral pred terminál kde čakali minubusi spoločnosti GeorgianBus, ktoré smerovali do Batumi, alebo Tbillisi. Ja som smeroval do hlavného mesta Gruzínska a lístok ma vyšiel na cca. 10 EUR. Zažil som už šoférovanie v rôznych kútoch sveta vrátane šialenej Indie, ale jazda v Gruzínsku bola skutočne niečo nové. Na ceste vládla anarchia a predbiehalo sa vždy a všade bez ohľadu na to, či sa oproti vám rúti kamión. V takom prípade nezostávalo nič iné ako vytlačiť auto vedľa vás a zaradiť sa. V tom lepšom prípade bola cesta dosť široká pre všetkých a z 2 prúdovej cesty sa hneď stala 4 prúdovka. Pár krát som bol dokonca svedkom situácie, keď auto predbiehalo auto, ktoré predbiehalo iné auto.

10371435_10201499335759987_1695517582862944192_n

Cestu do Tbilisi sme všetci úspešne prežili a minubus nás vysadil na „Freedom square“, čo je hlavné námestie mesta. Môj hostel bol asi 5 min chôdze od tohto námestia a po jednom spýtaní sa na cestu, som tam úspešne dorazil. Hostel BHM vlastil Iránec, ktorý má korene v Azerbajdžane, niekedy žil v Londýne a teraz má hostel v Gruzínsku, proste multikultúrni človek J. Noc ma tam vyšla na 10 EUR v 6 miestnej izbe, ale mal som ju sám pre seba. Majiteľ sa volal Bahman a bol úplne skvelý. Na mape mi ukázal kam všade mám ísť a zodpovedal mi ostatné otázky.

Začínal som byť dosť hladný, a tak som sa po ceste zastavil na tradičné Gruzínske jedlo- Khachapuri. Ide o smažené cesto plnené syrom, fazuľou, alebo inými surovinami. Khachapuri kúpite od 0,5 do 1EUR (záleží od plnky). Smeroval som k pevnosti Nariquala, ktorá sa hrdo vypínala nad mestom. Dá sa tam dostať lanovkou kúsok od mosta mieru, ale momentálne bola v rekonštrukcií, a tak som si to musel vyšliapať. Nebola to dlhá cesta, ale stúpanie bolo extrémne, čo v kombinácií s poriadnym teplom spôsobilo značnú zadýchanosť. Výhľad na celé mesto však stál zato a na kopci kúsok od pevnosti sa nachádzala aj veľká socha „Matky Gruzínska,“ ktorá hľadela na mesto.

1012694_10201499340320101_6733142595304339431_n

Po tomto výšlape som bol poriadne smädný, a nič nezahasí smäd lepšie ako studené pivo. Cestou som objavil vstup do nejakej pivnice, ktorá ako som správne predpokladal bola miestna krčma.

Za ďalšiu zastávku som zvolil trhovisko Didube,  kam som musel ísť metrom. Ak chcete ísť metrom musíte si kúpiť čipovú kartu za 2GEL a následne kredit: 1 jazda: 0,5GEL. Metro malo len jednu linku, a nápis boli aj v AJ, ale aj tak nebolo veľmi prehľadné. Didube je okrem trhoviska aj stanica maršutiek, ktoré tvoria hlavný dopravný prostriedok v Gruzínsku.  Na trhovisku predávali okrem ovocia a zeleniny aj rôzne oblečenie, okuliare atď. známych značiek (samozrejme fake). Napr. Beats by Dr.Dre za 5 EUR no nekúp to .Ja som nekúpil, ale som si istý, že niekto áno. Ceny sú zvyčajne pevne dané a nie je moc miesta na zjednávanie.

 

 

10409467_10201499336960017_5429038083179557121_n

Na rozdiel od Indie a iných krajín sú miestny ľudia radi, že ste navštívili ich krajinu a vždy sa vám ochotne snažia pomôcť  a hlavne vás za každú cenu neošklbať. Ak na trhovisku neuvidíte na tovare cenovku a spýtate sa na cenu, na 99% dostanete cenu, ktorú by dostali aj miestny. Gruzínci sú naozaj veľmi dobrý a hrdý národ a neklesnú na úroveň, aby sa z vás za každú cenu snažili vytrieskať niekoľkonásobok ceny. To isté platí pre šoférov maršutiek atď. Jedinú výnimku tvoria už tradične taxikári, ktorí vás radi odvezú za dvojnásobok ceny, ale aj tu sa nájde veľa čestných výnimiek.

V nohách som mal už zopár hodín chodenie+ dlhú nočnú cestu a kvôli značnej únave som sa vybral naspäť ho hostelu, trošku si zdriemnuť.

10338287_10201499337240024_56898689675258145_n

Po večeri som sa vybral túlať neznámymi uličkami Tbilisi. Dostal som sa k miestnej rieke a prešiel som zhruba 1,5 km k budove cirkusu, ktorý bol v tej chvíli zatvorený. Mojim šiestym zmyslom (orientácia) som sa bez problému dostal do hostelu, kde som mal na pláne pokoriť liter Zubrowky ešte z Katowic. V hosteli som bol len ja Bahman, ktorí mal za úlohu piť so mnou. Podľa miestnej tradície sme každý pol decák zajedali olivami, alebo miestnym syrom. Po zhruba pol flaše sa ku nám pripojil týpik z Azerbajdžanu a párik Čechov.  Takto sme pokračovali do pol noci, pokiaľ neprišiel Bahmanov známi, ktorí doniesol ešte pivá. Mal som v pláne zobudiť sa okolo 6 ráno, aby som stihol presun do ďalších miest.

 

Nakoniec som sa zobudil o 12:30, čo mi trošku narušilo plány, ale rýchlo som sa zareagoval na danú situáciu a všetko krásne stihol, ale o tom až v ďalšom článku.

 

 

 

 

Fotogaléria:

[nggallery id=604]

 

 

 

 

Páči sa mi