Z prímorského mesta Durres, ktoré bolo fajn, ale nijako extra ma nenadchlo sme vyrazili do hlavného mesta Albánska. Z Durresu do Tirany sme sa dostali minubusom, ktoré jazdia nepretržite za cca. 2 EUR. V Tirane nás privítala niekoľko km dlhá zápcha kde náš šofér nechcel strácať čas a všetkých nás vysadil pár km pred plánovanou konečnou. Súdruh Jakub bol našťastie vybavený GPS, ktorá nás bezpečne doviedla až do centra Tirany. Spomínate na naše stalkerky z predchádzajúcich cestopisov? Nerušene si kráčame centrom a hádajte kto sa pred nami objavil. Áno, stalkerky z Turecka na nás hľadeli snáď udivenejšie ako my na ne (asi si mysleli, že stalkujeme my je). Veď aká je šanca, že sa náhodne stretneme v nejakej uličke polmiliónového mesta, v ktorom podľa svojho plánu ani nemali byť? Keď prirátam náhodné stretnutia z predošlých cestopisov dostaneme sa asi na úroveň pravdepodobnosti výhry v LOTe.

 

cestopis-albansko-tirana

 

Tirana ponúka množstvo hostelov za priemerne 10EUR na noc. My sme si zvolili Hostel Destil, ktorý nám dal aj pohár piva popr. vína grátis ako sa sluší a patrí. Samotný hostel bol fajn, ale odporúčam ho len na prespanie. Na horných podlažiach bol samotný hostel a dole sa nachádzal bar a outdoor terasa. Bar nebol úplne lacný takže ľudia z hostelu tam nechodili a celé to tam bolo dosť mŕtve, avšak len na prespanie ideálne.

Centrum Tirany nie je kompaktné tak ako tom bolo v Skopje, avšak ak máte zdravé nohy za pár hodín ho máte celé prejdené bez použitia MHD, za ktorý však nezaplatíte viac ako 20cent. Nechcem pôsobiť ako človek zameraný proti Albánsku, ale Tirana ma rovnako ako Durres nijako nenadchla. Ak by sa v dobe našej návštevy neodohrával pivný festival, na ktorom sme boli pečený- varený asi by som bol na Tiranu ešte prísnejší. Samozrejme, boli tam pekné miesta ako napr. park Madh Kodrat e Liqenit, ale suma sumárom Skopje sa mi páčilo určite viac ako Tirana. V budúcnosti sa preto pri návšteve Albánska zameriam na prírodné krásy krajiny a veľké mestá vynechám.

 

cestopis-albansko-tirana-2

 

Tirana má však aj veľké plus, pre ktoré ju treba na tripe do Albánska navštíviť. Hovorím o najdlhšej lanovke na Balkáne- Dajti express umiestnenej v rovnomennom národnom parku. Spiatočný lístok stojí 800LEK (6EUR), čo je za atrakciu podobného zrna skutočne luxusná cena. Cesta na vrchol trvá 15 minút a prechádza cez skutočne rozmanitý terén od strmých skál cez jazerá až po lesy a lúky. Po dlhej ceste nahor nás hora Dajti odmenila krásnym výhľadom na Tiranu a rozľahlé okolie. Dosť ma prekvapilo, že niektorý domáci nemali tušenia ako sa k stanici lanovky dostať. Cesta to bola pomerne náročná, museli sme viac krát prestupovať, dosť chodiť ale na druhej strane sme zažili aj Tiranu mimo centra, čo je pre mňa osobne veľmi dôležité na každom tripe.

cestopis-albansko-tirana-1

Jednu krásnu Albánsku noc mi v peňaženke svietilo posledných 100LEK, za ktoré by som dieru do sveta veru nespravil. Rozhodol som sa preto investovať poslednú bankovku v kasíne systémom všetko, alebo nič. Cestovateľskí bohovia sa zľutovali a zo 100LEK bolo behom 5 minút 5000LEK, čo stačilo na viac ako pohodlné strávenie posledných dní v Tirane. Nikoho asi neprekvapí, že prvé kroky z kasína viedli na spomínaný pivný festival.

V Tirane resp. celom Albánsku nás privádzala do šialenosti organizácia resp. neorganizácia medzinárodnej/národnej dopravy. Albánci totiž nemajú nič ako autobusová stanica, čo v Tirane platí presne 4-krát. Ich stanica je vlastne parkovisko kde chaoticky stoja autobusy. Najhoršie je, že ako cudzinec nemáte šancu zistiť, z ktorej parkovisko-stanice odchádza váš bus. V meste sú spolu 4 takéto parkoviská a nezostávalo nám nič iné ako metóda pokus- omyl. Odporúčam preto minimálne deň pred odjazdom navštíviť tieto parkoviská a zistiť info o vašom spoji.

Páči sa mi